58 CHUS 104/2025 Zo sveta 44. zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru – konštruktívne diskusie a závery V dňoch 2. – 6. decembra 2024 sa v sídle Rady Európy v Štrasburgu konalo 44. zasadnutie Stáleho výboru Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. Dohovor je známy pod názvom Bernský, nakoľko práve v hlavnom meste Švajčiarska bol pred 45 rokmi podpísaný. Aktuálne má 50 zmluvných strán vrátane Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov, ktorých návrhy a vystúpenia na zasadnutiach dominujú. Stály výbor má každoročné zasadnutia s účasťou delegátov zmluvných strán, ako aj sekretariátov iných medzinárodných dohovorov, odborníkov a spolupracujúcich mimovládnych organizácií. Stálemu výboru poslednýkrát predsedala Merike Linnamägi z Estónska, ktorá sa po odstúpení stala členkou Byra. Novým predsedom je Carl Amirgulashvili z Gruzínska, novým podpredsedom Claude Origer z Luxemburska, v Byre sú ako nováčikovia zástupcovia Turecka a Francúzska. Personálne zmeny nastali aj v rámci Rady Európy, došlo však k posilneniu kapacít vo väzbe na tzv. Proces z Reykjaviku, ktorým sa zvýšila podpora činností pre životné prostredie na pôde Rady Európy. Okrem plenárnych zasadnutí sa konali koordinačné stretnutia EÚ pod taktovkou maďarského predsedníctva v Rade EÚ a s účasťou pracovníkov Európskej komisie. Koordinačné i plenárne rokovania si dovolím hodnotiť ako mimoriadne konštruktívne. 44. zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru bolo venované prioritne týmto témam: • Udržateľné financovanie Bernského dohovoru – v roku 2023 Rada Európy navýšila ročný príspevok na dohovor o 500 000 EUR a schválila ustanovenie osobitného fondu, Stály výbor však pre záruky aj pre ďalšie roky presadil pokračovanie procesu prípravy pozmeňujúceho protokolu k Bernskému dohovoru, ktorým by boli pre signatárske štáty určené povinné ročné príspevky; k tejto téme bola ustanovená ad hoc pracovná skupina; • Strategický plán Bernského dohovoru do roku 2030, spolu s jeho hodnotením za prvý rok platnosti a schválením indikátorov; činnosť koordinuje osobitná pracovná skupina; • Návrh EÚ a jej členských štátov na preradenie vlka dravého z prílohy II (prísne chránené druhy živočíchov) do prílohy III (chránené druhy živočíchov); návrh iniciovala Európska komisia a postupne získal podporu výraznej väčšiny členských štátov EÚ a rovnako aj v rámci hlasovania Stáleho výboru Bernského dohovoru, kde ho podporilo 38 zmluvných strán (zmena vstúpila do platnosti dňa 7. marca 2025). Stály výbor zdôraznil, že aj po preradení vlka dravého majú zmluvné strany záväzok na jeho ochranu podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2, čl. 7 a čl. 9 Bernského dohovoru Populácie vlka musia byť zachované v stave zodpovedajúcom ekologickým a vedeckým požiadavkám (čl. 2). Opatrenia na zabránenie ohrozenia zahŕňajú dočasný alebo miestny zákaz lovu. Výnimky z týchto podmienok je možné udeliť podľa čl. 9.1 Bernského dohovoru. Stály výbor požiadal zmluvné strany pokračovať v podávaní dvojročných správ podľa čl. 9.2 a skupinu expertov pre veľké šelmy, v súčinnosti s Iniciatívou pre veľké šelmy v Európe, sledovať starostlivo populáciu vlka a po každom zasadnutí tejto skupiny podať správu Stálemu výboru. Schválil tiež ustanovenie skupiny pre preskúmanie možností zmeny príloh Bernského dohovoru cez mechanizmus založený na odborných podkladoch a cez kritériá tak, aby boli zabezpečená ochrana populácie daného druhu. Stály výbor veľmi podrobne prerokoval národné stratégie lovu vlka v Nórsku a v Švaj-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==