CHUS 104/2025 45 Zamerané na verejnosť Prvý doklad o výskyte a udomácnení bzdochy – zákernice stromovej Nagusta goedelii (Kolenati, 1857) na východe Slovenska Úvod Bzdochy (Heteroptera) sú taxón patriaci medzi polokrídlovcov (Hemiptera), ktorých čeľaď zákernicovité (Reduviidae) je u nás zastúpená necelou dvadsiatkou druhov. Celosvetovo poznáme asi 6 800 druhov v takmer tisícke rodov. Tropickí zástupcovia tejto skupiny, ktorí sa na rozdiel od našich druhov živia ľudskou alebo zvieracou krvou, prenášajú parazitárne ochorenie – Chagasovu chorobu. Dnes už známu chorobu po prvýkrát popísal brazílsky lekár dr. Carlos Chagas v roku 1909. Počas doby, keď zákernica saje človeku krv uvoľňuje do nej parazita (Trypanosoma cruzi), ktorý napáda bunky rôznych orgánov, najčastejšie srdca. Pretože krv sajú z mäkkých a vlhkých častí ľudského tela v okolí úst, dostali vo svojej domovine rôzne poetické pomenovania – bozkávajúce chrobáky alebo „el barbiero“ (holič). Cudzokrajné druhy bzdôch sú často obdarené až neuveriteľnými tvarmi, fantastickým spektrom farieb tela a najmä vodní zástupcovia vynikajú veľkosťou a mohutným zovňajškom. Rozšírenie druhu zákernica stromová Zákernica stromová (Nagusta goedelii) pochádza z východnej časti Stredozemného mora a nezadržateľne sa šíri od východu na západ. Tento ponto-mediteránny druh je rozšírený od Karpatskej kotliny, Balkánskeho polostrova a južných častí Východoeurópskej nížiny až po Strednú Áziu a Irán. V Európe sú staršie záznamy druhu známe z Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, európskej časti Turecka, Grécka (vrátane Kréty), Maďarska, Moldavska, Čiernej Hory, severného Macedónska, Rumunska, južnej časti európskeho Ruska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Ukrajiny. V poslednej dobe druh expanduje do krajín, kde predtým nebol zaznamenaný, napr. do Českej republiky, kde bol pravdepodobne zavlečený, z Talianska (vrátane Sardínie), Francúzska, Nemecka a dokonca Litvy. V Ázii je Nagusta goedelii doposiaľ známa z Azerbajdžanu, Arménska, ázijskej časti Turecka, Cypru, Gruzínska, Iránu, Iraku, Izraela, Jordánska, Turkestanu (Hemala et al. 2022). Z územia Slovenska je známa len z niekoľkých starších nálezov z okolia Kováčovských kopcov pri Štúrove a Kováčove. Recentne ju zaznamenali iba formou fotografického, bohužiaľ nie dokladového materiálu Interiér historického parku Kerta v Michalovciach – lokalita prvého nálezu zákernice stromovej na Dolnom Zemplíne
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==