36 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu v prvom prípade prítomnosťou „ulicového vzoru“ a v druhom prípade silne zvetranými povrchmi zvyškov hornín, hoci medzi nimi existuje určité prekrývanie. Príklady skalných miest alebo ruín možno nájsť v rôznych litotypoch a v širokej škále podnebí, od hyperaridných po vlhké. Medzi klasické lokality patrí severné Česko a priľahlé časti Poľska a Nemecka, Austrália, stredná Sahara a Gran Sabana vo Venezuele (Migoń et al., 2017). Z domácich autorov definovala skalné mestá napríklad Bizubová (2022), ako prirodzené zoskupenia horninových blokov, veží, ihiel či iných prírodných útvarov rôznych tvarov. Často bývajú usporiadané v niekoľkých výškových úrovniach a oddelené rôzne širokými a hlbokými puklinami, roklinami, tiesňavami, niekedy aj úvalinami. Táto definícia je všeobecnejšia a rozširuje okruh možných adeptov na skalné mestá, na rozdiel od definície Migoń et al. (2017), s nutnosťou ulicového vzoru, čím autori mysleli spleť rôznych ciest, oddeľujúcich jednotlivé morfotvary. Litotypy, obzvlášť vhodné na vznik takýchto morfoštruktúr, zahŕňajú najmä pieskovce (kremence), nasledované vápencami, dolomitmi, zlepencami, tufmi, ale sú známe aj iné magmatické horniny, ako sú granity alebo ryolity. Predispozíciou tvorby týchto morfoštruktúr sú diskontinuity v hornine, ako pukliny, zlomy alebo litologické rozhrania. Na primárne diskontinuity neskôr začínajú pôsobiť procesy zvetrávania, gravitačného rozpadu (cambering, blokový rozpad a blokové pohyby), či prirodzenej odlučnosti. Z krajinárskeho aspektu jednotlivé bloky vytvárajú zhluky rôznych horninových blokov, veží, vežičiek, pyramíd, ihiel, okien, brán, skalných zrúcanín či špecifických bizarných tvarov, ktorým ľudia dali rôzne pomenovania. Ruinové formácie na Červenom kameni (kremence) Skalná veža na Bielej skale vytvorená v rauvakoch
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==