CHUS 104/2025 33 Starostlivosť o prírodu a krajinu Škrapy Drienčanského krasu Úvod Na južnej strane Slovenského rudohoria v Revúckej vrchovine sa nachádza územie s názvom Drienčanský kras s rozlohou 2 920,918 ha, ktoré zahŕňa katastrálne územia obcí Brádno, Drienčany, Hrušovo, Kyjatice, Lipovec, Potok, Ratkovská Lehota, Rybník nad Turcom, Slizké, Striežovce a Španie Pole. Je to raritné územie európskeho významu (SKUEV0366) – v okrese Rimavská Sobota a jeho geologická štruktúra je tvorená najmä vápencami, ktoré sú viditeľné vo forme charakteristického krasového reliéfu. Pre návštevníkov sú najpútavejšími miestami Drienčanská pevnosť, Malá drienčanská jaskyňa, ako aj škrapy, závrty a krasové jazierka. Za účelom prezentácie zaujímavostí tohto územia bol v minulosti vybudovaný Náučný chodník Drienčanský kras, ktorý dopĺňajú aj iné pozoruhodnosti, ako slnečné hodiny, rozprávkový labyrint a priamo v obci Drienčany fara Pavla Dobšinského. Škrapy sú najjednoduchšie a rozmermi najmenšie povrchové krasové javy, ktoré patria k mikroformám reliéfu. Predložený príspevok podáva populárno-náučnou formou pre širokú verejnosť charakteristiku škrapov Drienčanského krasu. Cieľom je najmä stručne charakterizovať ich typológiu a informovať verejnosť o význame tohto územia. Škrapy vznikajú rozpúšťacou činnosťou vody obohatenej o oxid uhličitý na krasovom povrchu alebo pod pôdnou vrstvou. Spravidla sa vytvárajú na skrasovatených svahoch s rôznym sklonom a môžu mať veľkosť od niekoľko centimetrov až po niekoľko metrov. Na väčších plochách môžu škrapy vytvárať aj škrapové polia. Poloha Pod názvom Drienčansky kras chápeme najväčší z vápencových ostrovov, ktoré tvoria západné
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==