30 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu v rokoch 2014 – 2018 nepreukázal, že tieto lokality s výskytom hraboša severského sú prepojené skupiny subpopulácií (metapopulácie), ktoré sa v ochranárskej biológii a ochranárskej genetike považujú za stabilnejšie. Je to preto, že jednotlivé malé populácie môžu v niektorých fragmentoch vyhynúť v dôsledku náhodných procesov prostredia alebo biológie (ako je genetický drift a príbuzenské kríženie), ale môžu byť následne znovu osídlené migrantmi z iných prežívajúcich populácií. Nami použitá metodika monitoringu mobility jedincov hraboša severského v sledovanej oblasti však nepreukázala túto metapopulačnú dynamiku. Uvedené stratégie sú založené na poznaní a rešpektovaní dynamiky populácie, interakcií druhov, tolerancii k biotopu, ekologickej konektivity a možného konfliktu „ochrana vs. verejnosť“. Oba modely majú svoje výhody, ale kontext dynamiky populácie a krajiny zohráva rozhodujúcu úlohu pri určovaní vhodného prístupu. V súčasnosti sa uprednostňuje kombinovaný prístup, ktorý zohľadňuje výhody oboch stratégií. Ide o vytvorenie siete chránených území rôznej veľkosti, ktoré sú prepojené ekologickými koridormi. Tento prístup umožňuje chrániť širokú škálu druhov a ekosystémov a zároveň zabezpečuje ich dlhodobú udržateľnosť. Pochopenie dynamiky populácie je rozhodujúce, pretože návrh chránených území by mal minimalizovať riziká vyhynutia pri zohľadnení špecifických potrieb dotknutých druhov. Účinná ochrana si vyžaduje dôkladný vedecký výskum využívania a kvality biotopov, aby sa zabezpečil jej súlad so skutočnými požiadavkami druhov na zdroje. Pri nie celkom jednoznačnej odpovedi na otázku položenú v názve tohto príspevku sa javí ako zaujímavý prístup iných autorov k tejto problematike. Pri riešení problému znížiť pravdepodobnosť a dôsledky invázie cudzích druhov dospeli niektorí autori k záveru, že umiestnenie menších rezervácií vo väčších chránených oblastiach toto riziko výrazne znižuje (Pyšek et al. 2002). Toto zistenie je relevantné pre diskusiu SLOSS a predstavuje nový model, nazývaný „niekoľko malých (chránených území) vnútri jedného veľkého“ (several small inside single large – SSISL) ako životaschopnú stratégiu na riadenie nie len invázií v prírodných rezerváciách. Tento model má niekoľko praktických dôsledkov pre ochranu prírody a dizajn rezervácie. Model siete menších rezervácií nachádzajúcich sa vo väčšej chránenej oblasti má určitý potenciál vyššej druhovej bohatosti a nižšieho rizika expanzie inváznych druhov (čo sa v tomto prípade konkrétne vzťahuje na rastliny). Takže model SSISL môže slúžiť ako účinná stratégia na minimalizáciu dôsledkov invázií. Menšie rezervácie umiestnené vo väčších chránených územiach môžu byť navrhované flexibilne tak, aby sa zamerali na ochranu vzácnych a endemických druhov, akým je napríklad aj hraboš severský. Tento cielený prístup môže viesť k lepšiemu riadeniu špecifických populácií, ktoré sú citlivé na vyhynutie. Model SSISL umožňuje adaptívne stratégie riadenia, kde je možné menšie rezervácie monitorovať a spravovať nezávisle a zároveň využívať ekologickú integritu väčšieho okolia. Výhodná sa javí aj skutočnosť, že pri umiestnení malých rezervácií v chránenej krajine môže subjekt ochrany prírody spolupracovať s miestnymi komunitami na vytvorení postupov udržateľného využívania územia, ktoré podporujú biodiverzitu, ale aj ľudské aktivity. Model prispieva tiež k prebiehajúcej diskusii o SLOSS tým, že poskytuje alternatívu, ktorá kombinuje výhody oboch prístupov. Zdôrazňuje, že samotná veľkosť chránených území (rôznej kategórie) nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim biodiverzitu, zdroje ohrozenia alebo invazívnosť, ale skôr je rozhodujúce ich strategické umiestnenie a riadenie. To je potrebné zdôrazniť aj v kontexte riešenia problému, ako zabezpečiť účinnú ochranu chráneného a ohrozeného druhu hraboša severského panónskeho a jeho stanovíšť v lokálnych podmienkach agrocenózy južného Slovenska. Literatúra Ambros M., Baláž I., Klimant P., Tulis F., Dudich A., Stollmann A., Somogyi B. & Horváth G., 2016: The occurrence of Pannonian root vole (Microtus oeconomus mehelyi) in small mammals’ communities in Danubian Plain. Folia Oecologica, 43:1, s. 83 – 88. Fahrig L., Watling J. I., Arnillas C. A., Arroyo-Rodríguez V., Jörger-Hickfang Th., Müller J., Pereira H.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==