CHUS 104/2025 29 Starostlivosť o prírodu a krajinu dzajúc zo základov tejto teórie, americký ornitológ a biogeograf Jared Diamond vyslovil niekoľko zásad pre navrhovanie chránených území. Jedným z jeho návrhov bolo, že jedna veľká rezervácia je vhodnejšia ako niekoľko menších rezervácií, ktorých celková rozloha sa rovná väčšej. Medzi biológmi sa následne na túto tému rozpútala odborná diskusia. Na jednej strane koncepciu SLOSS podporili a rozpracovali mnohí ekológovia a bola začlenená aj do štandardných učebníc ochranárskej biológie. Na druhej strane, niektorí vedci diskusiu o SLOSS považovali za irelevantnú s tým, že k určeniu veľkosti rezervácie stačí definovať predmet ochrany (cieľový druh), počet jedincov tohto druhu potrebných k udržaniu populácie a nakoniec, aká plocha je rozhodujúca na udržanie potrebného počtu jedincov. Zdá sa, že výber optimálneho prístupu závisí od konkrétnych okolností a cieľov ochrany. My sme sa zaoberali myšlienkou, ako poznatky, ktoré vzišli z tejto debaty, využiť na lokálnej úrovni pri návrhu účinnej ochrany stanovíšť s výskytom chráneného a ohrozeného druhu hraboša severského panónskeho v časti jeho slovenského areálu. Jedno veľké chránené územie (SL): Väčšie územia zvyčajne podporujú väčšiu rozmanitosť druhov, pretože poskytujú širší rozsah habitatov, a tým väčšie populácie jednotlivých druhov. SL sú výhodnejšie pre prežitie druhov s veľkými domovskými okrskami. Takéto chránené územia vyhovujú väčším populáciám, čím sa znižuje riziko vyhynutia v dôsledku demografických fluktuácií (Fahrig et al. 2022). Poskytujú stabilnejšie prostredie s menšími negatívnymi účinkami okrajových biotopov, čo vyhovuje druhom citlivým na fragmentáciu. Ochranársky manažment a monitoring druhov na väčších rozlohách je v mnohých prípadoch jednoduchší, čo potenciálne vedie k efektívnejším výsledkom ochrany (McCarthy et al. 2011). V závislosti od charakteru vegetácie pri SL existuje riziko ich úplného zničenia pri väčších disturbanciách, ako sú lesné požiare, povodne, suchá a pod (Fahrig et al. 2022). Niekoľko malých chránených území (SS): Výhodou uplatnenia viacerých malých rezervácii môže byť lepšia ochrana pred disturbanciami. Ak je jedno veľké územie zničené katastrofou, v prípade viacerých menších existuje možnosť prežitia aspoň niekoľkých (Fahrig et al. 2022). Štúdie naznačujú, že niekoľko malých rezervácií môže priniesť vyššiu celkovú hustotu druhov, čo môže byť výhodné pre druhy so špecifickými požiadavkami na stanovište (Moussaoui & Auger 2015). SS lepšie tolerujú meniace sa podmienky prostredia, čo si vyžaduje určitú flexibilitu manažmentu. To ponúka lepšiu dlhodobú ochranu špecializovaných druhov (Nalle & Arthur 2005), akým je aj hraboš severský. Predpokladá sa, že menšie územia sú menej stabilné pri inváziách, resp. expanziách nepôvodných, ale aj autochtónnych druhov z dôvodu ich obmedzenej veľkosti a zdrojov, čo vedie k vyšším rizikám vyhynutia (Riva & Fahrig, 2022). V záujmovom území dolného toku Žitavy sme od roku 2012 pozorovali dôsledky mohutnej expanzie ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius). Tento druh za krátku dobu kolonizoval okrem agrocenózy aj stanovištia osídlené hrabošom severským. Vizuálne bol dôsledkom tejto expanzie rapídny nárast hustoty ryšaviek vo vzorkovacích odchytoch a následný pokles výskytu hrabošov severských vo vzorkách, čo evokovalo neoverený predpoklad erózie populácie hrabošov v jednotlivých lokalitách (Tulis et al. 2016, 2023). Stanovištia hraboša severského v sledovanej oblasti predstavujú sériu prevažne izolovaných miest so špecifickou mokraďovou vegetáciou a relatívne vyrovnaným vodným režimom. Hlavnou hrozbou pre dlhodobé úspešné prežitie hraboša severského panónskeho je fragmentácia a degradácia biotopu spôsobená zmenami vo využívaní krajiny. Súčasný stav populácie je dôsledkom rozpadu pôvodne kontinuálnych mokraďových biotopov na izolované fragmenty a ich následná aridizácia. V dôsledku vodohospodárskych úprav a mohutných poľnohospodárskych aktivít sa počet, veľkosť a tvar fragmentov stanovíšť v čase mení. Dynamika procesu fragmentácie má podstatný vplyv na životaschopnosť tejto lokálnej populácie hraboša severského. Zníženie konektivity fragmentov môže byť príčinou izolácie časti populácie s následkom obmedzeného toku génov. Nízka genetická diverzita robí populácie zraniteľnejšími voči chorobám, parazitom a zmenám prostredia (Kelemen et al. 2021). Náš prieskum
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==