CHUS 104/2025 27 Starostlivosť o prírodu a krajinu plochách. Distribúcia hraboša severského v severopanónskej časti jeho stredoeurópskeho areálu je intenzívne sledovaná od roku 2000 (Gubáyi et al. 2009, Miklós et al. 2011, Ambros et al. 2016). Okrem iných častí Podunajskej nížiny (Žitného ostrova) bol v roku 2003 výskyt druhu zistený v oblasti bývalého dolného toku rieky Žitavy. V minulosti ešte pred realizáciou vodohospodárskych úprav v tomto území medzi obcami Chotín, Marcelová a Patince vytváral tok Žitavy sústavu sekundárnych riečnych korýt, mŕtvych ramien a meandrov a pri obci Virt vyústil do Dunaja. Charakter tohto územia, jeho štruktúra a prírodné pomery boli modelované práve činnosťou Žitavy. Dynamiku zmien prvkov riečnych štruktúr a hydrologických pomerov možno dobre sledovať na historických mapách I., II. a III. vojenského mapovania Uhorska a Rakúsko-Uhorska medzi rokmi 1782 až 1887. V súčasnosti je toto územie poľnohospodársky intenzívne využívané, prevláda agrocenóza so zachovanými zvyškami pôvodných prvkov toku Žitavy v rôznych stupňoch zazemnenia a sukcesie bioty. Vodný režim územia je zabezpečený sústavou kanálov a umelých vodných útvarov s centrálnym Patianským kanálom. Územie dolnej Žitavy, na ktorom sme realizovali vzorkovanie, tvorí polygón medzi obcami Chotín, Marcelová, Virt a Iža s plochou cca 7 000 ha. Údaje o drobných terestrických cicavcoch v sledovanej oblasti pochádzajú z odchytov realizovaných v rokoch 2003, 2005, 2012 a 2014 – 2024. Celkovo sme za uvedené obdobie zistili 315 jedincov hraboša severského panónskeho: 139♀ – 65 ad, 60 sad, 14 juv, 115♂ – 94 ad, 17 sad, 4 juv, (61 bez záznamu) na 41 lokalitách (obr. 2). Pasce boli inštalované na stanovištiach s vlhkomilnou vegetáciou, tvorenou prevažne pálkou (Typha), ostricou (Carex) a trsťou (Phragmites) (obr. 3). Miesta odchytu boli lokalizované prevažne do pobrežných častí Obr. 2: Územie dolnej Žitavy s vyznačením lokalít odchytu (červené body – zaznamenaný výskyt hraboša severského panónskeho)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==