CHUS 104/2025 21 Starostlivosť o prírodu a krajinu Legislatívne podchytená ochrana plesnivca alpínskeho v Tatrách bola už v roku 1921 v Nariadení Expozitúry Ministerstva zemedelstva pre Slovensko v Bratislave, kde sa okrem iného uvádzalo: „Sbieranie, nosenie a predaj plesnivca sa v celých Vysokých Tatrách vôbec prísne zakazuje. Prekročenie tohto zákazu bude ako lesný priestupok vedľa paragr. 95 zák. XXXI. z roku 1897 trestné a síce musí priestupník za každý kus plesnivca cenu 1 Kčs 20 hal a tiež toľko pokuty, v páde vytiahnutia s koreňom dvojnásobnú cenu a dvojnásobnú pokutu zaplatiť.“ Predávanie plesnivca na nádražiach dráhy Košicko-Bohumínskej zakázalo tiež riaditeľstvo čs. štátnych železníc v Košiciach služobným rozkazom č. 42-II. zo dňa 9. 10. 1923 (Ambróz & Greschová 2019). Pre zaujímavú stavbu kvetu je plesnivec dodnes inšpiráciou pre umelcov a remeselníkov. V skutočnosti však nejde o jeden kvet, ale o zaujímavo usporiadané kvetenstvo. To, čo sa možno zdá ako jeden kvet, sú listene okolo malých nenápadných súkvetí, ktorých je na jednej rastline viacero. Bielo plstnaté listene sú nerovnako veľké a hviezdicovito obkolesujú drobné žlté úbory, ktoré v celkovom vzhľade pripomínajú piestiky a tyčinky. Plesnivec sa stal symbolom hôr. Svoje pomenovanie prepožičal vysokohorskej chate a teší sa obľube pestovateľov skalničiek. V prírode rastie v štrbinách a puklinách skál výlučne na vápencovom podklade. V skalných štrbinách je iba obmedzené množstvo zeminy, v lete sa skala prehrieva viac ako okolité prostredie a presúša sa, v zime naopak viac premŕza a je vystavená silným vetrom. Všetkým týmto krutým podmienkam sa plesnivec, tak ako aj iné vysokohorské rastliny, dokázal prispôsobiť. Svedčí o tom odenie celej rastliny do akejsi plste. Husté ochlpenie jej pomáha regulovať hospodárenie s vodou, chráni ju pred chladom a ultrafialovým žiarením. Práve kvôli vzhľadu rastliny, ktorá je ako keby pokrytá plesňou, dostal tento druh svoje pomenovanie. Ak túto rastlinku túžite mať doma, rozhodne ju neodnášajte z voľnej prírody. Spoločenská hodnota jedného jedinca je aktuálne stanovená na 500 € a druh je natoľko vzácny, že sa na jeho ochranu vyhlasujú chránené územia. Rastlinky si môžete zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo aj v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Použitá literatúra Ambróz L. & Greschová E. 2019: Vznik Tatranského národného parku. In Tatry v dokumentoch, zborník vedeckých príspevkov a referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 12. – 13. septembra 2018, 63 – 76. Bohuš I. 1972: Ochrana prírody pred zriadením Tatranského národného parku. In Zborník prác o Tatranskom národnom parku, 14: 185 – 222. Ing. Katarína Žlkovanová, PhD. , Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Plesnivec alpínsky rastie v štrbinách a puklinách skál výlučne na vápencovom podklade Foto K. Žlkovanová
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==