CHUS 104/2025 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu smerom, aký od nás očakáva aj Európska únia. Opačným smerom, čo od nás požaduje a čo bude v najbližších rokoch požadovať čoraz nástojčivejšie. Biotopy chránených druhov sú nenahraditeľné Môžeme urobiť prirovnanie. Ničenie biotopov chránených druhov je akoby ničenie čarovných, zázračných miest. Z istého uhla pohľadu majú väčšiu hodnotu, význam a potenciál ako samotné chránené druhy, ktoré na nich rastú. Predstavujú vhodný biotop nielen pre jeden chránený druh, ale pre viaceré. Nielen pre rastliny, ale aj pre živočíchy a mikroorganizmy. Ak zničíme populáciu chráneného druhu na jednej lokalite, je to veľká škoda, veľká strata. Ak ale zničíme len jedince tohto druhu, napríklad ich vykopeme a biotop zostane zachovaný, ten druh sa tam môže opäť vrátiť, rozšíriť z niektorej inej lokality menej či viac vzdialenej. Ak však zničíme biotop, tak sa tam už ten druh nikdy nevráti, nerozšíri. Nebude sa totiž mať kam. Nielen jeden konkrétny chránený druh, ale ani iné chránené druhy. Ani rastliny, ani živočíchy. A to už nikdy. Bude to tak už z pohľadu života jednotlivca navždy. Je to tá najväčšia strata a je nenahraditeľná. Dôsledky transferu Niektoré druhy chránených rastlín majú vo všeobecnosti po transfere vyššiu úspešnosť prežívania ako iné. Niekedy aj veľmi vysokú. Pričom vždy je kľúčový správny výber vhodnej lokality na presadenie. Pre jedince mnohých chránených druhov však platí, že po transfere na novú lokalitu spravidla neprežijú alebo prežijú len veľmi krátko. Úspešnosť ich prežívania po presadení je sledovaná len zriedkavo. Ak by aj bola sledovaná, ak druh vyhynul, už by sa mu nedalo pomôcť. Tento proces je nezvratný a rovná sa zničeniu chráneného druhu. To je v rozpore so zákonom. Ničenie chránených druhov zákon zakazuje. Ak chránený druh po transfere prežije rok, dva alebo tri a potom vyhynie, lebo podmienky, do ktorých bol presadený, dostatočne nezodpovedajú jeho nárokom, tak nie je zničený okamžite, ale je skrátený jeho život o niekoľko rokov, až o niekoľko desiatok rokov. Počas normálnej, neskrátenej doby života, by bol produkoval semená a z nich by vyrástli nové jedince. Ale pri predčasnom uhynutí jedincov k produkcii semien v priebehu ďalších rokov, až desiatok rokov nedôjde, čo má priamy negatívny vplyv na veľkosť populácie chráneného druhu v budúcnosti. To je ďalší závažný argument pri posudzovaní, či je transfer chráneného druhu rastliny v súlade so zákonom. Je otázne, ako často sa dlhodobo sleduje v koľkých percentách prípadov, keď ku transferu došlo, rastliny prežili. Koľko percent z nich prežilo a ako dlho prežívali. Býva porovnaná úspešnosť prežívania jedincov po transfere s prežívaním jedincov v populáciách, ktoré boli ponechané vo svojich pôvodných prirodzených biotopoch? Ak nie je k dispozícii dostatok takýchto údajov, kto a na základe čoho môže konštatovať a tvrdiť, že po transfere je prežívanie jedincov chráneného druhu rovnocenné s prežívaním jedincov rastúcich vo svojom pôvodnom biotope? Inými slovami, na základe čoho je transfer neraz prezentovaný ako rovnocenný v porovnaní s alternatívou ponechať jedince rásť vo svojom pôvodnom biotope? Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==