Chránené územia Slovenska č. 104/2025

10 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu napr. prilbovkou bielou (Cephalanthera damasonium), vstavačom mužským (Orchis mascula), vemenníkom zelenkastým (Platanthera chlorantha), päťprstnicou obyčajnou (Gymnadenia conopsea), päťprstnicou hustokvetou (Gymnadenia densiflora), kruštíkom tmavočerveným (Epipactis atrorubens), ale aj s vzácnejšími nechránenými druhmi, ako veternica lesná (Anemone sylvestris), hniezdovka hlístová (Neotia nidus-avis) a inými. Pre detailnejšie priblíženie plôch s výskytom črievičníka sme vybrali dve trvalé monitorovacie lokality v dvoch katastroch Udavské a Hažín nad Cirochou. Veľkosť populácie sa tam pohybuje v stovkách jedincov. Prvá, naša najhodnotnejšia lokalita je v území európskeho významu Hubková (SKUEV0205), v ktorom je črievičník zároveň jedným z predmetov ochrany. Ide o vypuklý svah zbrázdený eróznymi ryhami a starými lesnými cestami, na ktorom rastie borovicový porast s podrastom krovín s prevládajúcim vtáčím zobom. Asi pred 25 rokmi bol porast poškodený snehovou kalamitou, kedy došlo k ulomeniu borovicových vrcholcov. Tie zabraňovali rastu črievičníka. Vtedy početnosť druhu kolísala v rozmedzí od 200 až 1 500 jedincov. Ani čiastočné vyčistenie a presvetlenie porastu dva roky po kalamite však črievičníku nepomohlo a početnosť druhu pomaly klesla na polovicu. Postupne na plochu prenikal najmä vtáčí zob a iné kroviny, ktoré sa na ploche začali rýchlo šíriť a spôsobili výrazné zatienenie miesta výskytu. V priebehu posledných desiatich rokov, kedy sa monitoring vykonáva pravidelne každý rok, sa početnosť pohybuje v priemere okolo 500 jedincov. Druhou, najpočetnejšou lokalitou s výskytom črievičníka je plocha, ktorá bola objavená prvýkrát v roku 2006. Ide o líniový výskyt daného druhu na prieseku priamo pod elektrickým vedením, ktorý okrajovo zasahuje do lesného porastu vápencových dubových bučín. Od začiatku pravidelného monitoringu, teda približne od roku 2015, boli na lokalite pozorované jedince vo veľkých trsoch, pozostávajúcich minimálne z 20 až 30 jedincov črievičníka. Postupom času, ako dochádza k zarastaniu lokality a veľkému hromadeniu biologického materiálu (konáre, haluzina) po staršej údržbe priestoru pod elektrickým vedením, zaznamenávame oveľa nižší počet veľkých trsov a kvitnúcich jedincov. Na ploche monitorujeme viac jednotlivých a sterilných jedincov. Početnosť sa tu pohybuje v rozpätí od 200 do 800 jedincov. V súčasnosti sa snažíme zabezpečiť vhodný manažment lokality. Komunikujeme s Východoslovenskou distribučnou, a. s., ktorá pokrýva tento úsek. Na jeseň tohto roku by mali odstrániť náletové dreviny a kroviny (najmä liesku) a vyniesť nahromadené raždie mimo priesek. V rámci opatrení by sa mali lúčne časti plochy aj vykosiť, pretože lokalita plynule prechádza do biotopu Tr1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s viacerými vzácnymi druhmi orchideí. Všeobecne však môžeme konštatovať, že dynamika populácie druhov na väčších lokalitách mierne stúpa alebo je stabilizovaná a na tých menších počet jedincov mierne klesá. Hlavným negatívom a dôvodom poklesu populácie druhu je neustála sukcesia, kvôli zatieneniu sa druh dostáva do fázy nekvitnutia a jeho početnosť tak klesá. Populácia prilbovky bielej ako súčasť spoločenstva črievičníka Foto: M. Jedináková

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==