Chránené územia Slovenska č. 103/2024

Chránené územia SLOVENSKA 103 2 0 2 4 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky

Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 104 je 31. máj 2025 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte uveďte napr.: podľa Adamca (ADAMEC 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003), …“boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • V zozname literatúry uveďte všetkých autorov [KAŇUCH P. & KRIŠTÍN A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.

CHUS 103/2024 1 Obsah Obsah Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2024 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 Sršeň ázijský, nový invázny druh na Slovensku (I. HAVRANOVÁ).......................................................................................... 8 Výskum hmyzu na viatych pieskoch Záhoria (M. SEMELBAUER)..................................................................................... 11 Ochrana populácie ropuchy zelenej v meste Košice (M. HREŠOVÁ).......................................................................................... 20 Návrat plamienky driemavej na Východoslovenskú nížinu? (M. DANILÁK, R. FRENDÁK) .....................................................................22 Podpora hniezdenia vodnára potočného a trasochvosta horského v CHKO Vihorlat v roku 2024 (M. RINÍK) ................................................................................................ 25 Zimné sčítanie vodného a pri vode žijúceho vtáctva na Senianskych rybníkoch v sezóne 2022/2023 a 2023/2024 (M. DANILÁK) ..........................................................................................27 Súčasný výskyt vstavača počerného letného v kompetenčnom území Správy Národného parku Malá Fatra (J. LIMÁNEK)............................................................................................. 31 Jesenné manažmenty v Malej Fatre (J. LIMÁNEK, D. REPÁŇOVÁ) .....................................................................34 Podrobný návod na odstraňovanie inváznych drevín (M. LUKÁŇOVÁ) .......................................................................................38 Králi lesa: Objavovanie gigantov v NPR Havešová pomocou dát diaľkového prieskumu Zeme (M. GÁBOR, I. RIZMAN, M. BUGALA) ....................................................... 40 V Malých Karpatoch sprístupnili verejnosti ďalšiu jaskyňu (A. LAČNÝ) ............................................................................................... 43 Malokarpatský unikát, ktorý stojí za povšimnutie (A. LAČNÝ) .......................................................................................... 45 Útoky medveďa na človeka (J. SLAŠŤAN) ............................................................................................. 48 Hibernácia medveďa hnedého (J. SLAŠŤAN) ............................................................................................. 53 Environmentálna výchova na Správe Národného parku Malá Fatra (A. BADUROVÁ) ........................................................................................57 Turistické sčítače v Národnom parku Slovenský kras (V. STRAKOVÁ) .........................................................................................59 Nariadenie o obnove prírody je v platnosti (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................62 Slovenská republika prispieva aj k ochrane morských ekosystémov (B. HRABKOVSKÝ) .....................................................................................66 Záchrana druhov udržiava život (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................68 WWF Správa o stave planéty 2024: Nasledujúcich päť rokov bude pre život na Zemi rozhodujúcich (H. ČÁRSKA, M. DOMANOVÁ) ..................................................................69 Medzinárodný kurz na revitalizáciu riek a mokradí v Českej republike (M. LUKÁŇOVÁ, M. GUBKOVÁ MIHALIKOVÁ) ...........................................72 Štrnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (M. MÔCIKOVÁ, A. LEŠOVÁ) ....................................................................79 Pozostatok pasienkového lesa v Malých Karpatoch (T. KRÁLIK) ............................................................................................... 83 XXIX. ročník stretnutia Klubu seniorov štátnej ochrany prírody Slovenska (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................89 Jaroslav Vlčko – Zaslúžilý člen Slovenskej botanickej spoločnosti (J. SLAŠŤAN) ............................................................................................. 90 Pamätná tabuľa MM (Ing. arch. Milanovi Marenčákovi) (P. URBAN) ...............................................................................................91 Príroda Vihorlatu na poštovej známke (Z. ARGALÁŠOVÁ) ..................................................................................... 95 Národný park Malá Fatra – súčasťou jubilejného, 60. ročníka celoslovenského tábora ochrancov prírody (A. BADUROVÁ) ........................................................................................97 Detská sekcia na 48. východoslovenskom tábore ochrancov prírody (A. BALÁŽOVÁ, M. HREŠOVÁ) ..................................................................93 Vladimír Slobodník, slovenský ornitológ – zostane v našich spomienkach (M. AMBROS) ........................................................................................... 99 Výsledky projektu TRANSFARM v Národnom parku a biosférickej rezervácii Slovenský kras a ďalšie nadväzujúce aktivity (M. MRÁZOVÁ, M. SLÁMOVÁ, Z. CSONTOS ŠIMOŇÁKOVÁ, J. SVOREŇ) ............................................................................................ 101 Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch – pilotný projekt (V. ŠEFFEROVÁ STANOVÁ, P. POLÁK, P. LÉNYIOVÁ) ................................. 110 Školenia krízovej komunikácie (M. MÚTŇANOVÁ) ................................................................................. 120 • Predná strana obálky: Plamienka driemavá (Tyto alba), foto: Peter Jurík

2 CHUS 103/2024 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2024 Prehľad vyhlásených chránených území v roku 2024 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. CHA Stolica (SKUEV0203 Stolica) 3 151,8050 Nariadenie vlády č. 380/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 2. PP Nitrianska hradná jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 63/2024 V. v. z 21. 5. 2024 OÚ Nitra 1. 6. 2024 3. PP Skalná diera v Čingove 1 (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) . Vyhláška č. 82/2024 V. v. z 21. 6. 2024 OÚ Košice 1. 7. 2024 4. PP Skalná diera v Čingove 1 (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) . Vyhláška č. 82/2024 V. v. z 21. 6. 2024 OÚ Košice 1. 7. 2024 5. PP Mojtínska jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 100/2024 V. v. z 23. 8. 2024 OÚ Trenčín 1. 9. 2024 6. PP Zlepencová jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 101/2024 V. v. z 23. 8. 2024 OÚ Trenčín 1. 9. 2024 7. PP Mníchova diera 1 (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 137/2024 V. v. zo 17. 9. 2024 OU Trnava 1. 11. 2024

CHUS 103/2024 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad aktualizovaných chránených území v roku 2024 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. NPR (ale vyhlásená ako PR) Devínska Kobyla (SKUEV0280 Devínska Kobyla) 651,5600 Nariadenie vlády č. 375/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 2. NP Slovenský kras – vyhlásenie a zonácia (na území NP a jeho OP leží 25 území európskeho významu) 35 522,5200 (OP – 5 715,9800) Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 3. NP Veľká Fatra – vyhlásenie a zonácia (SKUEV0238 Veľká Fatra, SKUEV0164 Revúca – časť, SKUEV0253 Váh – časť v OP, SKUEV4092 Lúky v Trlenskej doline – časť v OP) 40 889,1328 (OP – 25 307,3196) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 Devínska kobyla, foto: J. Košťál

4 CHUS 103/2024 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad zrušených chránených území v roku 2024 Č. Kategória Názov CHÚ (dôvod zrušenia) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. NPR Turniansky hradný vrch (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 13,7900 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 2. NPR Pod Strážnym hrebeňom (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 96,9700 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 3. NPR Domické škrapy (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 24,4400 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 4. NPR Kečovské škrapy (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 6,6069 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 5. PR Sokolia skala (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 11,6900 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 6. PR Gerlašské skaly (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 21,7300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 7. NPR Havrania skala (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 147,1400 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 8. PR Kráľova studňa (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 11,2137 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 9. NPR Jasovské dubiny (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 35,1000 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 10. NPR Hrušovská lesostep (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 40,8500 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 11. NPR Brzotínske skaly (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 433,7800 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 12. NPR Drieňovec (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 186,0200 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 13. NPR Zádielska tiesňava (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 214,7300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024

CHUS 103/2024 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Zádielska planina, foto: J. Kilík 14. PR Palanta (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 86,9300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 15. NPR Čierny kameň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 34,4000 (OP – 4,2546) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 16. NPR Padva (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 325,4600 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 17. NPR Kundračka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 115,7900 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 18. NPR Kornietová (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 84,0500 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 19. NPR Rumbáre (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 51,5900 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 20. CHA Háj pred Teplou dolinou (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 0,2000 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 21. NPR Tlstá (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 3 066,0400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 22. NPR Borišov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 449,7400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024

6 CHUS 103/2024 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 23. NPR Madačov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 330,6400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 24. PP Prielom Teplého potoka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 20,9400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 25. NPR Veľká Skalná (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 645,2300 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 26. NPR Rakšianske rašelinisko (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 5,5310 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 27. PP Blatné (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 4,2900 (OP – 77,1284) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 28. PP Majerova skala (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 8,8415 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 29. CHA Krásno (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 127,9100 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 30. CHA Dekretov porast (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 6,2200 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 31. CHA Revúca (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 39,2192 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 32. PR Smrekovica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 234,7500 (OP – 59,6400) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 33. NPR Suchý vrch (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 288,7400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 34. PR Biela skala (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 185,0700 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 35. NPR Jánošíkova kolkáreň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 243,3700 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 36. NPR Skalná Alpa (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 524,5500 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024

CHUS 103/2024 7 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 37. PR Pralesy Slovenska – Čierny kameň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 140,945400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 38. PR Pralesy Slovenska – Drobkov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 326,0189 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 39. PR Pralesy Slovenska – Jánošíkova kolkáreň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 48,9389 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 40. PR Pralesy Slovenska – Japeň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 175,6277 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 41. PR Pralesy Slovenska – Jarabinská (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 78,8047 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 42. PR Pralesy Slovenska – Maďarovo (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 38,6831 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 43. PR Pralesy Slovenska – Magurka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 10,0109 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 44. PR Pralesy Slovenska – Malá Smrekovica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 72,5035 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 45. PR Pralesy Slovenska – Ostredok (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 27,1566 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 46. PR Pralesy Slovenska – Raková (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 150,0014 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 47. PR Pralesy Slovenska – Rovne (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 26,8897 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 48. PR Pralesy Slovenska – Skalná Alpa (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 314,7527 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 49. PR Pralesy Slovenska – Tanečnica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 18,0634 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo

8 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Sršeň ázijský, nový invázny druh na Slovensku Čo tomu predchádzalo? Už dlhšiu dobu Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) upozorňuje verejnosť na možné nebezpečenstvo v podobe invázneho druhu sršňa ázijského. Hrozbu predstavuje najmä pre včelárov (napáda a živí sa včelami, ako aj ostatným hmyzom), ovocinárov (znehodnocuje ovocie ich požieraním) a môže predstavovať riziko aj pre alergikov. Situácia nadobudla na vážnosti najmä po tom, čo sršeň ázijský bol zaznamenaný už aj v okolitých štátoch, a to v Maďarsku (august 2023), Česku (október 2023) a v Rakúsku (apríl 2024). Verejnosť sme informovali ako sršeň ázijský vyzerá, čo si treba všímať a vyzývali sme ju, aby potenciálny výskyt nahlasovala na internetovej stránke ŠOP SR prostredníctvom systému rýchleho varovania: https://invaznedruhy.sopsr.sk/ system-rychleho-varovania/. Neskôr k nemu pribudla aj možnosť nahlasovania cez mobilnú aplikáciu neziskovej organizácie Ekofond SPP „Zastav sršňa“, ako aj prostredníctvom mailovej komunikácie sršeň@sopsr.sk. Zo všetkých troch možností nahlasovania sa údaje centralizovali a verifikovali na ŠOP SR. Sršeň ázijský v Palárikove Práve cez mobilnú aplikáciu ŠOP SR prijala hlásenie z 28. 9. 2024 o potenciálnom výskyte sršňa ázijského v Palárikove. Informáciu nahlásil dobrovoľný hasič s tým, že sršňa ázijského spozorovali manželia Senkovci. V pondelok 30. 9. 2024 nám bol preposlaný obdobný mail, ktorým Dr. Senko uvedenú skutočnosť nahlásil na MŽP SR (mailom, dňa 28. 9. 2024). Dôležité je, že sa informácia dostala na ŠOP SR, a tak sme ju mohli overiť priamo na mieste nálezu. Postupnosť prác v teréne 30. 9. 2024 (pondelok) Keďže skutočne išlo o invázny druh sršňa ázijského, začali sme hneď v ten istý deň aj s lokalizáciou hniezda metódou trasovania. Ide o metódu, kedy sršnie robotnice, zalietavajúce za potravou sa prikŕmia, následne sa odchytia, označia (napr. fixkou) a opätovne vypustia. Po vypustení sa sleduje smer ich letu a čas opätovného príletu, aby bolo možné stanoviť predpokladanú vzdialenosť hniezda, ako aj smer, ktorým treba ísť hniezdo hľadať. Trasovanie vykonával Ing. Šníder zo Strednej Sršeň ázijský, foto: I. Havranová Odchyt sršňa ázijského, foto: I. Havranová

CHUS 103/2024 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici (SOŠ Pod Bánošom), ktorý vypočítal, že hniezdo sršňa ázijského sa nachádza približne vo vzdialenosti 500 m. Následne sa odchytené robotnice postupne vypúšťali v čoraz kratšej vzdialenosti od predpokladanej lokalizácie hniezda a pomocou ďalekohľadu sa sledoval ich smer doletu k hniezdu. Sršne nás na konci dňa „doviedli“ až k okraju plota bažantnice. V trase sledovania letu sršňov sme zaznamenali aj ich výskyt na brečtane (asi v polovici trasy), ako aj dva úle v blízkosti bažantnice. Hromadné útoky sršňov ázijských na včely sme nezaznamenali a nezaznamenali ich ani miestni včelári. Uvedené nasvedčuje tomu, že invázne sršne na Slovensku zatiaľ nie sú premnožené, majú dostatok inej potravy a nemajú preto potrebu loviť včely na včelniciach. 1. 10. 2024 (utorok) Na druhý deň sme pokračovali v trasovaní. K dohľadaniu hniezda sa pripojila aj druhá skupina odborníkov (Dr. Kolicz z Maďarskej univerzity poľnohospodárstva a prírodných vied a Mgr. Proková, SOŠ Pod Bánošom), ktorá sa snažila lokalizovať hniezdo pomocou VHF telemetrie, pozostávajúcej z odchytu a upevnenia vysielača na hruď jedinca, následného vypustenia a sledovania signálu počas jeho letu, a tým identifikovať potenciálnu polohu hniezda. Obidvomi metódami sme dospeli k záveru, že hniezdo sa bude nachádzať v blízkosti, alebo priamo v bažantnici Štátnych Lesov SR Palárikovo. ŠOP SR zároveň o potvrdenom výskyte sršňa ázijského v Palárikove a o zvolenom ďalšom postupe (návrh plánu eradikácie) informovala MŽP SR, ako aj príslušný OÚ Nové Zámky (v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z.). 2. 10. 2024 (streda) Ďalší deň sme pre nepriaznivé daždivé počasie hľadanie hniezda prerušili. ŠOP SR však využila čas na zvolanie pracovného stretnutia všetkých dotknutých subjektov v Palárikove a informovala ich o celej situácii, ako aj o zvolenom postupe riešenia. 3. 10. 2024 (štvrtok) Na základe indícií z predchádzajúcich dní, spoločnosť Aquazoo, s. r. o. pokračovala v dohľadaní hniezd a za pomoci drona s termovíziou lokalitu hniezda identifikovala. Následne zoológ Správy CHKO Dunajské luhy (Mgr. J. Lengyel, PhD.) lokalizoval hniezdo na strome pomocou ďalekohľadu. Hniezdo sa nachádzalo v ťažko dostupnom teréne, v bažantnici Lesov SR v Palárikove (GPS súradnice hniezda 48.029538, 18.073187), v korune topoľa, vo výške cca 20 m, vzdialené cca 600 m od miesta prvého nálezu sršňa ázijského. Okolie hniezda sme označili výstražnou páskou, aby sa zamedzil k nemu prístup. 4. 10. 2024 (piatok) Hneď nasledujúci deň po nájdení hniezda ŠOP SR zvolala terénnu obhliadku za účasti vedúceho bažantnice, dobrovoľných aj profesionálnych hasičov a miestnej samosprávy, aby sa stanovil najvhodnejší postup prístupu k hniezdu a jeho úspešnej likvidácie. 7. 10. 2024 (pondelok) bolo hniezdo v podvečerných hodinách eradikované. Zásah vykonávala spoločnosť Aquazoo s. r. o. za pomoci teleskopickej tyče s kovovým hrotom, cez ktorú bol do hniezda vtláčaný insekticídny prípravok s obsahom permetrínu. Pred samotnou eradikáciou ŠOP SR zvolala stretnutie zástupcov vedeckej Značenie sršňa ázijského, foto: I. Havranová

10 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu obce, starostky obce Palárikova, zástupcov dobrovoľného hasičského zboru obce, SOŠ Pod Bánošom, ako aj zástupcu Lesov SR a spoločnosti, ktorá dezinsekciu vykonávala, aby boli presne dohodnuté ďalšie postupy. Hniezdo po zásahu bolo ponechané v korune stromu, aby chemická látka, ktorou bolo zničené, mohla ešte pôsobiť a zasiahla aj robotnice, vracajúce sa do hniezda. Bezprostredne po eradikácii boli v okolí hniezda nainštalované pasce, umožňujúce odchytiť jedince, ktoré sa v hniezde v čase eradikácie nenachádzali a zároveň odkontrolovať jej úspešnosť. Lokalizované hniezdo, foto: I. Havranová Detail hniezda, foto: J. Lengyel Príprava na eradikáciu hniezda, foto: I. Havranová

CHUS 103/2024 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu 17. 10. 2024 (štvrtok) bolo hniezdo, vzhľadom na jeho umiestnenie, odstránené spílením celého stromu a prevezené do Banskej Bystrice. Na druhý deň prebehla v priestoroch SOŠ Pod Bánošom prvotná analýza hniezda, následne, 21. 10. 2024, hniezdo prevzala Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava na jeho ďalšie spracovanie a vykonanie analýz, ako aj pre využitie na vzdelávacie účely. V súčasnosti je hniezdo súčasťou expozície univerzity, kde si ho môže verejnosť kedykoľvek pozrieť. Čo povedať na záver? Eradikácia hniezda sršňa ázijského v Palárikove prebehla úspešne. Celý proces koordinovala Štátna ochrana prírody SR. Postup bol zvolený s ohľadom na bezpečnosť verejnosti, ako aj osôb, ktoré sa celého procesu zúčastnili. Či pred samotnou likvidáciou časť kráľovien už opustila hniezdo, môžeme len predpokladať. Viac sa o tom môžeme dozvedieť z ich jarného monitoringu a následnej analýzy DNA. Netreba však zanedbať ani celoročný monitoring sršňa ázijského, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že sa s ním, vzhľadom na jeho invázny potenciál, budeme na Slovensku stretávať častejšie. Vzájomná spolupráca je preto predpokladom správneho nastavenia jeho manažmentu. Text: Ing. Ivana Havranová, PhD., ŠOP SR, riaditeľstvo Výskum hmyzu na viatych pieskoch Záhoria Viate piesky na Záhorí predstavujú v rámci Slovenska jedinečný fenomén. Na stovkách hektárov sa tu zachovala prirodzená nelesná vegetácia, predovšetkým vďaka činnosti armády. Na tzv. dopadových plochách prejazdy vojenskej techniky, výbuchy a občasné požiare pomáhajú udržiavať nelesný charakter týchto biotopov. Tieto miesta hostia unikátnu entomofaunu, ktorá je dosiaľ relatívne málo preskúmaná. V r. 2024 prebehol faunistický prieskum viatych pieskov v CHA Široká a CHA Bežnisko. V tomto článku sú stručne predstavené výsledky prieskumu. Piesok je prirodzene vysychavý, čo vedie k veľmi teplej a suchej mikroklíme. Naviate vrstvy piesku navyše vyhovujú tým skupinám hmyzu, ktoré časť života trávia v zemi. Medzi takéto skupiny počítame samotárske včely. Na piesky sú viazané predovšetkým niektoré pieskárky (Andrena spp.), hodvábnice (Colletes sp.) a kapčiarky (Dasypoda spp.), kutavky a mravcolevy, niektoré koníky a kobylky a na ne naviazané predátory a parazitoidy. Toto prostredie vyhovuje aj mnohým motýľom„starej“ kultúrnej krajiny (agrárna krajina pred nástupom priemyselnej revolúcie) – bohatý je najmä neskorý letný aspekt, kedy lietajú veľké druhy očkáňov. Najvýznamnejší je výskyt očkáňa piesočného (Hipparchia statilinus) a očkáňa bielopáseho (H. alcyone), ktoré sú v súčasnosti známe iba na Záhorí, najmä vo vojenskom priestore. Početne sa vyskytuje aj očkáň metlicový (H. semele), očkáň kostravový (Arethusana arethusa) a očkáň ovsíkový (Minois dryas). Spoločenstvo denných motýľov dopĺňa aj súmračník bieloškvrnný (HesPotenciálny výskyt sršňa ázijského je možné nahlásiť prostredníctvom: • systému rýchleho varovania: https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/ • mobilnej aplikácie„Zastav sršňa“, ktorú je možné stiahnuť na stránke https://www.ekofondspp.sk/zastav-srsna.html • mailovej adresy sršeň@sopsr.sk

12 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu peria comma) a modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion) (KALIVODOVÁ a kol. 2002). Flóra aj fauna viatych pieskov na Slovensku, vrátane Záhoria, bola monograficky spracovaná v publikácii KALIVODOVÁ a kol. (2008). Z hmyzu sú zastúpené len niektoré rady, chýbajú napr. sieťokrídlovce alebo dvojkrídlovce. Z dvojkrídlovcov majú k suchým a teplým biotopom úzky vzťah mnohé muchárky (Asilidae) a chlpačky (Bombyliidae). Chlpačky radi navštevujú kvety a prispievajú k opeľovacej službe. Globálne je to jedna z najbohatších čeľadí múch – známych je až okolo päť tisíc druhov. Dominujú najmä v suchých a teplých oblastiach, v miernom pásme sú však stredne bohatá skupina. U nás sa vyskytuje okolo 50 druhov. Vývojom sú viazané na iné skupiny hmyzu, napr. jarné druhy chlpačiek rodu Bombylius na jarné druhy včiel (predovšetkým rodu Andrena), letné druhy sú viazané skôr na kutavky, na znášky lúčnych koníkov, húsenice, atď. Muchárky sú tiež druhovo bohatá skupina – globálne je popísaných vyše šesť tisíc druhov. Podľa spôsobu života lariev ich môžeme rozdeliť na dve skupiny: prvá je viazaná vývojom na mŕtve drevo, sem radíme jedinú podčeľaď Laphriinae, druhá skupina zahŕňa všetky ostatné podčeľade, ktorých vývoj prebieha v pôde, pričom viacero druhov je vyslovene pieskomilných. Pre muchárky je charakteristický lov lietajúceho hmyzu z posedu, preto sa niekedy nazývajú ako„veľké mačky sveta múch“. Materiál a metódy Monitoring prebiehal na dvoch lokalitách vnútri vojenského obvodu: v CHA Bežnisko a v CHA Široká pri Malackách. Lokality boli navštívené niekoľkokrát do roka počas vegetačnej sezóny. Vegetácia bola príležitostne smýkaná entomologickou sieťkou, ale častejšie bol hmyz dohľadávaný vizuálne, prehľadávaním vhodných mikrohabitatov, ako sú kvitnúce byliny, plôšky obnaženého piesku a pod. V prípade potreby boli odobraté dokladové jedince, vo väčšine prípadov boli druhy iba odfotografované. Zistené druhy sú sumarizované v tab. 1. Zaujímavejšie nálezy sú popísané v texte. Chlpačky Medzi najvýraznejšie druhy chlpačiek patrí rozhodne chlpačka lesklá (Anastoechus nitidulus), druh je v súčasnosti známy len z Vojenského obvodu Záhorie, konkrétne na Bežnisku, pri Mikulášove a v okolí Rohožníka. V rámci strednej Európy ide o najsevernejší výskyt. Imága lietajú v auguste, pričom navštevujú kvety zlatobyle obyčajnej (Solidago virgaurea). V literatúre sa uvádza, že sa vyvíja v znáškach koníkov rodu Dociostaurus, no bolo by vhodné potvrdiť väzbu na hostiteľa aj v našich podmienkach. Ďalší zaujímavý druh je chlpačka mravcolevová (Micomitra stupida) – bronzovo lesklá chlpačka, ktorá je viazaná na larvy mravcolevov. Druh pravdepodobne expanduje. Na Slovensku bol objavený iba pred niekoľkými rokmi, no dnes sa zdá byť pomerne rozšírená (ČELECHOVSKÝ 2019). Podobný„prípad“ je aj pomerne útla blonďavá chlpačka (Systoechus gradatus), ktorá sa šíri pozdĺž Moravy na sever. Vývojom je viazaná na znášky koníkov. Na západnom Slovensku som zaznamenal aj dva nové druhy chlpačiek pre Slovensko, a to tzv. mikrochlpačky Platypygus bellus a Apolysis szappanosi. Sú to veľmi drobné druhy, dosahujú len asi 3 mm. Ich biológia nie je známa, imága navštevujú kvety, napr. ruman (Anthemis sp.). Kým A. szappanosi sa zdá byť relatívne rozšírený a obýva širšie spektrum biotopov na piesčitom podklade (úhory, kosené lúky, ruderálne stanovištia), P. bellus je známy len z CHA Široká, kde sa zdržiava na nízkej, redšej vegetácii s prítomnosťou drobnokvetých bylín (SEMELBAUER a kol., in press). V CHA Bežnisko bola zaznamenaná ešte jedna pre Slovensko nová, dosiaľ bližšie neurčená chlpačka rodu Exhyalanthrax. Celkovo tak pribudlo na Slovensku najmenej päť druhov chlpačiek, pričom všetky sa vyskytujú aj na sledovaných plochách na Záhorí. Tieto nálezy sú veľmi povzbudivé a zvyšujú hodnotu chránených území (obr. 1). Muchárky Na obnažený piesok s minimom vegetácie je viazaný drobučký a chránený Stichopogon elegantulus. Väčší a vzácnejší je Holopogon priscus zaznamenaný v CHA Bežnisko a Rhadiurgus variabilis zaznamenaný v CHA Široká. Pomerne bežne sa na borovicových kmeňoch dajú pozorovať muchárky ohnivé (Choerades ignea) a muchárky čierne (Andrenosoma atrum), ktoré prednostne sedia na obnaženom dreve (obr. 2).„Jednorožec“ medzi záhoráckymi muchárkami je Laphria gibbosa, mohutný nápadný druh viazaný na ihličnaté stromy.

CHUS 103/2024 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu Recentné nálezy chýbajú, existujú len literárne údaje staré 70 rokov (MOUCHA & HRADSKÝ 1955). Dosiaľ sa vyskytuje v širšom okolí Viedne, preto výskyt na Záhorí nie je vylúčený. Sieťokrídlovce Piesčiny na Záhorí tiež hostia v rámci Slovenska druhovo najbohatšie spoločenstvo sieťokrídlovcov. Lokálne početný je napr. askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius, obr. 3C), jednoznačne najkrajší nález z posledných rokov je náš najväčší mravcolev Acanthaclisis occitanica (obr. 3A), ktorý bol zaznamenaný v r. 2021 v CHA Bežnisko (VIDLIČKA a kol. 2021). Recentný nález pochádza ešte z piesčin pri Nesvadoch (okres Komárno) z r. 2002, inak sú známe len literárne Obr. 1. Chlpačky zistené na sledovaných plochách. A,B – Anastoechus nitidulus; C – Bombylius minor; D – Platypygus bellus; E – Micomitra stupida, F – Exhyalanthrax sp.

14 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Obr. 2. Pieskomilné muchárky zistené na sledovaných plochách. A – Dysmachus trigonus s korisťou; B –Echthistus rufinervis, kopulacia; C – Stichipogon elegantulus s korisťou; D – Lasiopogon cinctus; E – Andrenosoma atrum; F – Choerades ignea v charakteristickej pozícii dole hlavou.

CHUS 103/2024 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu údaje z vojenskej strelnice pri Malackách z r. 1936. Pomerne prekvapivo, autor pozoroval tento druh aj v Malackách v r. 2023 v zástavbe rodinných domov. Mohlo ísť o zálet z CHA Široká, čo však treba potvrdiť. Pomerne prekvapivo tu však bol zaznamenaný aj výskyt pamodlivky dlhokrkej (Mantispa styriacai, obr. 3B). Rovnokrídlovce Koníky a kobylky sú zastúpené viacerými atraktívnymi druhmi, ako napr. Oedaleus decorus (obr. 3D). Mimoriadne prekvapivý bol výskyt koníka stepného (Acrida ungarica, obr. 3E) hneď na viacerých lokalitách v okolí Malaciek. Najprv boli pozorované nymfy v zámockom parku (informoval o tom zamestnanec Správy CHKO Záhorie M. Mráz), neskôr boli pozorované imága (vždy 3 – 5 kusov) pri rybníku Tančibok, v CHA Široká a na rúbanisku pri ceste na Rohožník. Zdá sa, že tento druh expanduje. Na Záhorí nebol nikdy zaznamenaný, umelo založená populácia existuje na južnej Morave. História manažmentových zásahov V r. 2006 – 2011 realizovala ŠOP SR v spolupráci s Vojenským technickým a skúšobným ústavom Záhorie a Bratislavským ochranárskym združením projekt LIFE06NAT/SK/000115 Obnova a manažment pieskových dún vo Vojenskom výcvikovom priestore Záhorie, v rámci ktorého boli vo vojenskom priestore realizované aj manažmentové opatrenia vrátane lokality Bežnisko. V manažmentoch sa pokračovalo aj vďaka ďalším projektom, ako Interreg Bluelinge a projektom z Operačného programu životné prostredie. V r. 2023 došlo k manažmentovým zásahom v CHA Široká, kde časť borovíc bola odstránená, predovšetkým v častiach, kde tvorili relatívne homogénny, tienistý porast, čím vznikol riedky porast borovíc pripomínajúci savanu. Po týchto zásahoch však neprebehol monitoring, ktorý by ukázal efekt opatrení a prípadne odporúčania pre ďalší manažment. Počas prieskumu v CHA Široká však bolo viditeľné, že lokálne vznikajú homogénne porasty smlzu kroviskového, ktorý potláča pôvodnú pieskomilnú vegetáciu. Ďalšie manažmentové zásahy by preto mali byť zamerané na bylinnú etáž. Manažmentové nástroje Z manažmentových nástrojov prichádza do úvahy mechanické narušovanie, vypaľovanie, pastva alebo ich kombinácia. Kľúčové je postupovať vždy mozaikovito, teda každý zásah má byť vykonaný na relatívne malej ploche. Vypaľovanie trávy je často vnímané negatívne, ale treba si pripomenúť, že niektoré druhy hmyzu z požiarov profitujú. Konkrétny príklad je koník Celes variabilis, ktorý v Rakúsku prežíva na jedinom mieste, vo vojenskom priestore (len 60 km od hraníc zo Slovenskom), kde väčšinu požiarov spustí streľba (BIERINGER 2002). Posledný nález zo Slovenska pochádza z okolia obce Sekule z r. 1955 (KRIŠTÍN a kol. 2020). V minulosti sa vyskytoval aj na južnej Morave. Na dopadových plochách je však množstvo starej nevybuchnutej munície, požiare by mohli niektoré dosiaľ nevybuchnuté bomby aktivovať, takže v tomto kontexte nie je riadené vypaľovanie vhodný nástroj. Treba si však uvedomiť, že charakter vegetácie tu požiarom mimoriadne praje, najmä v druhej polovici leta je tráva presušená a veľmi horľavá. Prípadný požiar by sa mohol z chráneného územia ľahko rozšíriť do priľahlých hospodárskych lesov, čo je nežiadúce. Požiar môže vzniknúť napr. úderom blesku alebo z nedbalosti. Súčasťou rezervácie by preto mal byť dostatočne široký protipožiarny pás, rovnako ako v prípade aktívnych strelníc. Obnažený piesok je pritom pre pieskomilnú faunu životodarný mikrohabitat, spomeňme napr. mravcolevy Myrmeleon bore či Acanthaclisis occitanica, viaceré muchárky, koníky, atď. Protipožiarne pásy môžu prechádzať aj naprieč rezerváciou tak, aby sa plocha územia rozparcelovala na viacero menších. Pásy môžu mať podobu prašných ciest udržiavaných občasnými prejazdami (vojenskej) techniky, alebo umelo vytvorených lineárnych pieskových dún. Starobylosť konských pasienkov Alternatívou k vypaľovaniu môže byť pastva koňovitých kopytníkov, napr. primitívnych plemien koní alebo oslov. Kone ako spásače uprednostňujú trávnatú vegetáciu, primitívne plemená spásajú aj starinu, kým kvitnúce byliny obchádzajú. Na Záhorí sú síce početné stáda voľne žijúcich ko-

16 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu pytníkov, predovšetkým danielov, no tieto sa živia skôr bylinami, čím znižujú napr. dostupnosť kvetov. Vynikajúce skúsenosti s celoročnou pastvou primitívneho plemena Exmoor pony majú v Českej republike, kde vypásajú už 16 rôznych rezervácií, často bývalých vojenských cvičísk. Pri tomto aspekte je dobré sa zastaviť. Súčasťou armády bola„od nepamäti“ kavaléria (z lat. Caballus = kôň), teda jazdectvo. Podľa najnovšej analýzy 475 starých genómov koní došlo k domestikácii koní pred asi 4 700 rokmi v oblasti južného Uralu a Kaspického mora. Nasledovala prudká expanzia domestikovaných koní (línia DOM2), ktoré nahradili všetky lokálne línie voľne žijúcich koní (LIBRADO a kol. 2024). K vyhynutiu voľne žijúcich koní teda došlo v nadväznosti na domestikáciu a zrejme aj ako dôsledok prenasledovania zo strany ľudí. Kone zapriahnuté za dvojkolesový voz a neskôr Obr. 3. Sieťokrídlovce a koníky na piesčitých biotopoch. A – Acanthaclisis occitanica; B – Mantispa styriaca; C – Libelloides macaronius; D – Oedaleus decorus; E – Acrida ungarica.

CHUS 103/2024 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu jazdecké sedlo boli kľúčovými vojenskými inováciami, ktoré revolucionalizovali spôsob vedenia vojen, ale aj mobilitu a obchod. Keďže každá ríša mala svoju armádu, ktorá potrebovala cvičiť, môžeme sa domnievať, že vojenské cvičiská boli vždy spojené aj s prítomnosťou koní. K zmene došlo až s príchodom spaľovacích motorov, teda zhruba v období prvej svetovej vojny. Pastvu koní teda môžeme považovať s malou nadsádzkou za „tradičný“ manažment vojenských priestorov. Treba si však pripomenúť aj to, že kone boli nedeliteľnou súčasťou trávnatých ekosystémov Európy a Ázie už v dávnych dobách. Prvé kone rodu Equus prekročili Beringiu pred asi 3,5 mil. rokov (tzv. Equus datum) a v Európe sa objavili pred 2,6 mil. rokmi (IANNUCCI & SARDELLA 2023). Lenže expanzia koní rodu Equus nebola prvá, predchádzala jej ešte staršia expanzia koní tribusu Hipparionini, ktorí zo severnej Ameriky expandovali pred 11 mil. rokov. Od dnešných monodatkylných koní sa líšili tým, že mali na nohách„paratice“, ako jeleňovité kopytníky. Pastvu domácich koní tak nemožno vnímať ako antropogénny prvok, pastva koní trvá v Európe nepretržite milióny rokov. Prínosy prirodzenej pastvy Pastva koní znižuje množstvo horľavej trávnatej biomasy, čo znižuje riziko vzniku aj šírenia požiaru. Ak by požiar na spásanej ploche aj vznikol, bude studenší a ľahšie sa uhasí. Zvieratá pri pohybe po pasienku vytvárajú sieť chodníčkov, čo opäť spomaľuje šírenie požiaru. Z pohľadu biodiverzity je hodnotný ešte jeden aspekt: komfortné správanie. Kone aj osly si radi tvoria prachové kúpaliská, kde sa zbavujú parazitov. Po čase ich opúšťajú a zakladajú si nové, zrejme z hygienických dôvodov. Veľké kopytníky tak zabezpečujú, že sukcesia môže lokálne bežať spätne aj bez cieleného zásahu zo strany ľudí. V prítomnosti veľkých kopytníkov tak vzniká komplexná a veľmi jemná časopriestorová mozaika rôznych typov narušení (pastva, zošľap, prachové kúpele), čo je z pohľadu biodiverzity pozitívne. Kľúčový aspekt je prirodzene pastevná záťaž, ktorá musí byť veľmi nízka, aby sa zvieratá dokázali na pasienku uživiť celoročne bez dodatočného prikrmovania. Tento koncept sa nazýva prirodzená pastva. Umožňuje zvieratám naplno rozvinúť svoje „inžinierske“ schopnosti. Výhodou pastvy koní sú aj také interakcie, ktoré vojenská technika nedokáže doručiť: trus koní je vítanou potravou pre lajniaky, ale radi ich využívajú aj motýle, v blízkosti koní sa radi preháňajú škorce a lovia vyplašený hmyz, straky z nich oberajú parazity atď. Literatúra BIERINGER G. 2002: Response of Orthoptera species (Tettigoniidae and Acrididae) to wildfires in a Central European dry grassland. Journal of Orthoptera Research, 237 – 242. ČELECHOVSKÝ A. 2019: Micomitra stupida - first records from the Czech Republic and Slovakia – (Diptera: Bombyliidae). Klapalekiana 55 (1 – 2): 3 – 5. IANNUCCI A., SARDELLA R. 2023: What does the “Elephant-Equus”event mean today? reflections on mammal dispersal events around the Pliocene- -Pleistocene boundary and the flexible ambiguity of biochronology. Quaternary, 6(1), 16. KALIVODOVÁ E., BEDRNA Z., BULÁNKOVÁ E., DAVID S., ĎUGOVÁ O., FEDOR P., FENĎA P., GAJDOŠ P., GAVLAS V., KALIVODA H., KOLLÁR J., KRIŠTÍN A., KUBÍČEK F., KÜRTHY A., LUKÁŠ J., MAGIC D., OLŠOVSKÝ T., PASTORÁLIS G., SVATOŇ J., SZABÓOVÁ A., ŠTEFFEK J., ŠTEPANOVIČOVÁ O., ZALIBEROVÁ M. 2008: Flóra a fauna viatych pieskov Slovenska, VEDA, Bratislava, 255 pp. KALIVODOVÁ E., KUBÍČEK F., BEDRNA Z., KALIVODA H., GAVLAS V., KOLLÁR J., ... & ŠTEPANOVIČOVÁ O. 2002: Viate piesky Slovenska. Luka-Press. KRIŠTÍN A., JARČUŠKA B., KAŇUCH P. 2020: An annotated checklist of crickets, grasshoppers and their allies (Orthoptera) in Slovakia. Zootaxa 4869 (2): 207 – 241 pp. LIBRADO P., TRESSIÈRES G., CHAUVEY L., FAGES A., KHAN N., SCHIAVINATO S., ... & ORLANDO L. 2024: Widespread horse-based mobility arose around 2200 BCE in Eurasia. Nature, 631(8022), 819 – 825. MOUCHA J., HRADSKÝ M. 1955: The subfamily Laphriinae (Dipt., Asilidae) in Czechoslovakia. Acta Entomologica Musei Nationalis Pragae, 30 (454): 221 – 234. ViDLIČKA Ľ., PURKART A., SAMAY J. 2021: Nález mravcoleva Acanthaclisis occitanica (Villard, 1789) (Neuroptera, Myrmeleontidae) na Slovensku. Entomofauna carpathica, 33(2), 99 – 102.

18 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Rad Druh Bežnisko Široká Lepidoptera Arethusana arethusa + + Lepidoptera Coenonympha glycerion + Lepidoptera Coenonympha pamphilus + Lepidoptera Hesperia comma + + Lepidoptera Hipparchia alcyone + Lepidoptera Hipparchia semele + Lepidoptera Hipparchia statilinus + Lepidoptera Hyles euphorbiae + + Lepidoptera Lasiommata megera + Lepidoptera Lycaena phlaeas + Lepidoptera Lycaena tytirus + + Lepidoptera Maniola jurtina + Lepidoptera Melitaea didyma + + Lepidoptera Minois dryas + Lepidoptera Papilio machaon + Asilidae Andrenosoma atrum + Asilidae Choerades ignea + Asilidae Dysmachus trigonus + Asilidae Echthistus rufinervis + Asilidae Holopogon priscus + Asilidae Lasiopogon cinctus + Asilidae Machimus gonatistes + + Asilidae Machimus rusticus + Asilidae Neoepitriptus setosulus + Asilidae Philonicus albiceps + Asilidae Rhadiurgus variabilis + Asilidae Stichopogon elegantulus + Asilidae Tolmerus pyragra + + Bombyliidae Apolysis szappanosi + Bombyliidae Anastoechus nitidulus + Bombyliidae Bombylius minor + Bombyliidae Exhyalanthrax afer + Bombyliidae Exhyalanthrax sp. + Bombyliidae Exoprosopa minos + + Tab. 1. Zoznam zistených druhov hmyzu v CHA Bežnisko a CHA Široká v r. 2024

CHUS 103/2024 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu Bombyliidae Micomitra stupida + + Bombyliidae Phthiria canescens + + Bombyliidae Phthiria pulicaria + + Bombyliidae Platypygus bellus + Bombyliidae Systoechus gradatus + Neuroptera Libelloides macaronius + Neuroptera Mantispa styriaca + Orthoptera Acrida ungarica + Orthoptera Bicolorana bicolor + Orthoptera Calliptamus ungaricus + Orthoptera Chrothippus vagans + Orthoptera Conocephalus fuscus + Orthoptera Dociostarus brevicollis + Orthoptera Leptophyes albovittata + Orthoptera Montana montana + Orthoptera Myrmeleotettix maculatus + Orthoptera Oedipoda coerulescens + Orthoptera Platycleis grisea + Orthoptera Sphingonotus coerulans + Orthoptera Stenobothrus nigromaculatus + Orthoptera Oedaleus decorus + + Orthoptera Oeacanthus pellucens + Orthoptera Xya variegata + Mgr. Marek Semelbauer, PhD. Ústav zoológie SAV

20 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ochrana populácie ropuchy zelenej v meste Košice Výskyt obojživelníkov v mestskom prostredí je vzácny, keďže podmienky pre túto skupinu živočíchov, sú hlavne čo sa týka reprodukčných plôch, obmedzené. Ropucha zelená patrí medzi synantropné druhy, ktoré sa dokázali prispôsobiť podmienkam v urbánnej krajine. Ide o suchozemskú žabu s aktivitou vo večerných a nočných hodinách. Známa je tým, že dokáže odolávať suchu, vyššej salinite a znečisteniu prostredia. Mesto Košice je jedným z miest, kde sa dlhodobo vyskytuje stabilná populácia tohto druhu. Ako miesto rozmnožovania tu ropuchy využívajú existujúce funkčné aj nefunkčné fontány na lokalitách pri Zombovej ulici na sídlisku KVP, v Zuzkinom parku, MČ Košice - západ a v Mestskom parku pri železničnej stanici. Problematike ochrany populácií ropuchy zelenej sa RCOP Prešov venuje už od roku 2019, kedy bol podaný podnet na zabezpečenie ochrany vyvíjajúcich sa žubrienok, ktoré boli ohrozené nedostatkom vody v nefunkčnej fontáne. Pre nastavenie ochrany populácií druhu na konkrétnych lokalitách bolo potrebné zistiť početnosť ropuchy zelenej a jej priestorovú aktivitu. Na túto úlohu sa podujali vedecký pracovníci z Ústavu biologických a ekologických vied UPJŠ Košice, ktorých výskum priniesol presné informácie o priestorovom rozmiestnení jedincov na lokalitách, využívaní úkrytov, ako aj veľkosti populácie. V spolupráci s kolegami z UPJŠ boli vypracované návrhy opatrení pre obojživelníky na dvoch lokalitách, kde sa v blízkej dobe plánujú realizovať projekty revitalizácie fontán. Okresný úrad (OÚ) Košice, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zohľadnil naše návrhy a vydal v roku 2021 upozornenie pre vlastníkov a správcov pozemkov podľa § 4, ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v ktorom boli definované aktivity ohrozujúce populáciu a zároveň činnosti, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie priaznivého stavu ropuchy zelenej. Medzi hlavné negatívne faktory patrí: • nedostatok zrážok, a tým vysychanie reprodukčných plôch, • organizovanie kultúrnych podujatí v okolí fontány počas letných mesiacov v čase metamorfózy jedincov, • údržba a rekonštrukčné práce. Prvotné rokovania o zabezpečení ochrany ropuchy zelenej so zástupcami mesta Košice boli komplikované a nedochádzalo k uspokojivým výsledkom. Až tlak verejnosti, upozorňovanie na porušovanie druhovej ochrany, riešenie podnetov SIŽP a pravidelná kontrola dodržiavania podmienok upozornení vydaných OU Košice, priniesol prvé pozitívne výsledky vo forme inštalovania troch informačných tabúľ, upozorňujúcich na výskyt ropuchy zelenej. V roku 2023 nasledovala výstavba reprodukčnej plochy v Mestskom parku, ktorej realizátorom bola Správa mestskej zelene Košice. Následne pribudla reprodukčná plocha v areáli ZŠ Považská ako náhradná lokalita v prípade rekonštrukcie Fontána v Košiciach

CHUS 103/2024 21 Starostlivosť o prírodu a krajinu fontány v Zuzkinom parku. Reprodukčné plochy boli navrhnuté tak, aby poskytli vhodné podmienky na rozmnožovanie ropúch a bezpečné úkryty pre žaby. Výsadba trvalkových záhonov v okolí má lákať hmyz, ktorý tvorí dôležitú súčasť ich potravy. Ropuchy využívajú ako úkryty pukliny a otvorené potrubia vo fontáne počas celého roka, preto boli vytvorené aj náhradné podzemné úkryty v spolupráci s MČ Košice - západ. Najväčšou výzvou je plánovaná revitalizácia priestoru na sídlisku KVP, kde dôjde počas prestavby k zničeniu úkrytov, ako aj reprodukčnej plochy. Preto sme už v roku 2021 vstupovali do návrhu nového priestoru, komunikovali s architektom, ktorý zapracoval naše požiadavky a projekt bol vypracovaný s ohľadom na existujúcu populáciu obojživelníkov. Do priestoru sa začlení vodná plocha s trvalou hladinou vody, výsadba trvaliek, ako aj úkryty pre ropuchy. Keďže ide o kompletnú rekonštrukciu námestia s trvaním viac ako jednu vegetačnú sezónu, už v najbližších dňoch pribudne náhradná reprodukčná lokalita na Húskovej ulici, ako aj náhradné podzemné úkryty. Zároveň bude realizovaný odchyt jedincov ukrývajúcich sa v priestoroch fontány, ktoré by mohli byť ohrozené stavebnou činnosťou. Odchytené jedince budú dočasne umiestnené v ZOO Košice a po ukončení prác budú vypustené na lokalite. Ak by sme mali zhrnúť naše úsilie o ochranu populácii ropuchy zelenej v meste Košice, tak posledných päť rokov sme (hlavne v začiatkoch) zažívali ignoranciu a výsmech zo strany zástupcov mesta či spravujúcich organizácií. Postupne sme však našli spoločnú reč za výdatnej podpory kolegov z UPJŠ (odborná pomoc) a OÚ Košice (ak už to nešlo po dobrom, nastúpili legislatívne upozornenia). Výsledkom vyše dvadsiatich stanovísk, stretnutí, vypočúvaní na polícii a možno aj stovky telefonátov s heslom „Ropuchy v Košiciach“, sú informačné tabule, upozorňujúce na výskyt ropuchy zelenej, nové reprodukčné lokality, kde už dva týždne od naplnenia vodou boli pozorované prvé znášky ropúch, vybudované podzemné úkryty, dve vzdelávacie podujatia za účasti vyše 100 účastníkov a hlavne stabilná populácia ropuchy zelenej v meste. Našou snahou je, aby všetky tieto aktivity boli príkladom a aj povzbudením pre kolegov s podobnými problémami, lebo správnou motiváciou a postupnými krokmi sa dá docieliť dobrá spolupráca s jediným cieľom – chrániť populácie chránených živočíchov. Ing. Marta Hrešová RCOP Prešov Reprodukčná plocha v ZŠ Považská v Košiciach Reprodukčná plocha v Mestskom parku v Košiciach

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==