92 CHUS 103/2024 Informujeme na legislatívne konanie, ubehlo takmer desaťročie, kým jeho prepracovaný návrh odsúhlasila vláda SSR. Národný park Nízke Tatry (NAPANT) vyhlásili v roku 1978 a jeho správa vznikla o rok neskôr v Banskej Bystrici. Medzi jej prvých zamestnancov patril aj Ing. arch. Milan Marenčák, ktorý na nej pôsobil do roku 1988. Nízke Tatry, najmä ich centrálnu časť, vrátane Ďumbiera, veľmi dobre poznal nielen ako ochranca prírody a krajinár, ale aj turista, lyžiar a priekopník skialpinizmu. Spoločne s bratmi Melekovcami (Stanislavom a Vladimírom) a Pavlom Rajtárom zorganizoval v roku 1977 na Ďumbieri prvé preteky v skialpinizme v Československu. Bol dlhoročným členom Horskej služby v oblasti Nízke Tatry – juh a Západné Tatry – juh. Na Chatu pod Ďumbierom, podobne ako na Chatu pod Rysmi v Tatrách (bol autorom štúdie jej nadstavby z roku 1977), chodieval často a rád. Okrem iného sa pričinil o jej elektrifikáciu v rokoch 1977 – 1981, ako aj o prinavrátenie jej pôvodného názvu: Chata generála Milana Rastislava Štefánika. Na jeho návrh Odborná názvoslovná komisia Rady Okresného národného výboru v Banskej Bystrici schválila už 25. januára 1990 zmenu názvu chaty a 12. mája toho istého roku boli na jej priečelie pripevnené drevená tabuľa s jej obnoveným názvom a bronzový reliéf Milana Rastislava Štefánika. Pamätná tabuľa Milanovi Marenčákovi vznikla vďaka finančnej zbierke členov SMRŠ, Klubu seniorov Horskej služby Slovensko, Klubu seniorov štátnej ochrany prírody Slovenska a ďalších darcov. Umiestnená je na skalnej rímse pietneho miesta pri „Štefáničke“ (bývalého lomu na kameň na stavbu chaty), na ktorom sa už nachádza pamätná tabuľa maliara Zoltána Palugyaya (1898 – 1935). Predstavuje Milana Marenčáka ako „muža, ktorý čítal krajinu“. Jej autorom je Ing. arch. Matúš Janíček. Slávnostné odhalenie pamätnej tabule 27. júla 2024 bolo súčasťou 14. Stretnutia na Štefáničke, tradične organizovaného SMRŠ, miestneho klubu Brezno, v spolupráci s ďalšími partnermi. Hoci sa jej autor nemohol zúčastniť odhalenia, poslal aspoň krásny odkaz, určený Milanovi Marenčákovi: „Dovoľ, aby som Ťa oslovil ako keby si ma počul. Viem, že si sa stal krajinou okolo nás a že si jej súčasťou. Spravil som Ti tabuľu ako knihu. Pamätám si Ťa ako človeka, ktorý čítal krajinu. Otáčal jej stránky a prekladal nám jej reč. Líniu hôr, krivky lúk, šum listov. Drahý Milan, dodnes mi je za Tebou smutno. Prichádzal si nečakane a mizol si skoro ráno, skôr ako sa rozvidnelo. Bol si kulisou môjho detstva a dospievania. Nekonečne inšpiratívny človek. Často sa pýtam sám seba, čo Ťa robilo výnimočným? Nemal si nálepku čohokoľvek, čo sa dá konvenčne nazvať. Bol si doma vo veľa profesiách a povolaniach, ako skaut, skialpinista, ochranca prírody, architekt, no a fialový had. Počujem Ťa odchádzať tak, ako si zvykol. Ráno s prvými lúčmi slnka, ale viem, že si neodišiel ďaleko“. Slávnostné odhalenie pamätnej tabule Pamätná tabuľa Milana Marenčáka
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==