CHUS 103/2024 87 Fórum názorov kmeň odlomený asi v pätine výšky, ale mal hojné nové výhonky z dolných menších konárov, stále žil. V časti lokality porastenej mladým lesom som zaznamenal iba dub zimný. Z vyše 100 starých dubov (obr. 7, 8, 9) som zmeral iba najmohutnejšie, z nich najväčší mal obvod 387 cm. Vek dubov pri Perneku možno odhadovať na niekoľko storočí (môj hrubý odhad bol 150 až 300 rokov). Ako základ na presnejšie určenie veku som použil najprístupnejšiu nepriamu metódu na základe obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad povrchom pôdy. Samozrejme, nepriame metódy sú viac-menej iba kvalifikovaný odhad, neberú do úvahy podmienky danej lokality, ani počet konárov stromu, ani iné okolnosti. Na pokus o výpočet veku pomocou priemeru kmeňa som neúspešne použil vzorec V(vek) = [5/(π . RL)] . d, ktorý je uvedený v práci Kolaříka (KOLAŘÍK 2010). Priemer kmeňa (d) vypočítame z obvodu (O) podľa vzorca: d = O/π, kde π = 3,14. RL je tabuľková hodnota hrúbky letokruhu pre daný druh dreviny z tabuľky v zmienenej publikácii. Výsledky boli však nepoužiteľné. Uvedenú tabuľku, kde autor uvádza hodnoty šírky letokruhu pre rôzne druhy drevín som však úspešne využil pre jednoduchý výpočet veku na základe nameraného obvodu kmeňa. V tabuľke je uvedená najmenšia, najväčšia šírka letokruhu a priemerná šírka letokruhu pre daný konkrétny druh. Pre dub zimný sú to hodnoty RL: 2,38; 2,92 a priemer 2,65. Pre dub letný: 2,17; 4,06 a 3,115. Zo známeho nameraného obvodu (O) kmeňa som vypočítal polomer (r) kmeňa: r = O/2 . π. Vek, teda počet rokov zodpovedá samozrejme počtu letokruhov. Vek (V) jednoducho možno vypočítať podľa vzorca: V = r/RL. Pre dub zimný s najväčším obvodom kmeňa (432 cm) som dospel k veku v intervale 236 – 290 rokov, pri priemerných ročných prírastkoch je to 260 rokov. Jedinec s najmenším nameraným obvodom kmeňa (270 cm) má vek v intervale 147 až 181 rokov, pri priemerných ročných prírastkoch je to 162 rokov. Vypočítaný vek duba letného je v intervale 155 až 290 rokov, pri priemerných prírastkoch je to 202 rokov. Závery Jadro torza pasienkového lesa, ktoré sa zachovalo pri Perneku v stave, v akom bolo ešte okolo roku 1950 predstavujú predovšetkým duby v údolí nad Beňovským potokom. V súčasnosti rastú v mladine tvorenej najmä hrabmi a brezami. Možno k nim priradiť aj 19 jedincov na lúke pri tomto údolí. Prípadná revitalizácia, odstránenie náletových drevín v lesnom poraste so starými dubmi by mohlo spôsobiť viac škody, ako úžitku. Otvorením porastu by vietor s vyššou rýchlosťou mohol napáchať veľké škody. Po roku 2023 bol na svahu nad potokom vyvrátený jeden starý dub (možnosť zistenia presného veku), zrejme na podmáčanom mieste, kde nevydržal priveľké úhrny zrážok v krátkom časovom intervale. Podstatou ochrany lokality by mala byť ochrana starých dubov zatiaľ, kým nebude uskutočnený celkový botanický a zoologický (mykologický, lichenologický) prieskum. Jej ochranu bude možné prípadne rozšíriť o jeho výsledky. Treba zachovať aj 19 dubov mimo lesný porast, ich početnosť je pozostatok bývalého množstva a prítomné sú pahýle a suché stromy svedčiace o pokračujúcom ubúdaní dubov na lúke. Celá lokalita sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti a chránenom vtáčom území (CHKO Malé Karpaty a CHVÚ Malé Karpaty), čo však nepostačuje na plnú ochranu. V Informačnom systéme lesného hospodárstva (ISLH) nie je v lesnom hospodárskom celku Lozorno porast s dubmi uvedený, teda duby (ani voľne stojace na lúke) nie sú súčasťou hospodárskeho lesa, čo je potešujúce, lebo nie je určená ich rubná doba, ani ťažba v tejto lokalite. Teoreticky je tak vyššia šanca, že nebudú vyrúbané. Obr. 9: Duby v časti porastenej lesom
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==