CHUS 103/2024 83 Fórum názorov Pozostatok pasienkového lesa v Malých Karpatoch Pasienkové lesy sú archetypmi obhospodarovanej pôdy Európy s vysokou prírodnou hodnotou. Majú výnimočné ekologické, sociálne a kultúrne hodnoty. V celej Európe však ich rozloha zaznamenala prudký pokles, najmä v dôsledku procesov intenzifikácie poľnohospodárstva a upustenia od ich užívania. Negatívne zasiahla do osudov pasienkových lesov v nedávnej minulosti napr. aj Spoločná poľnohospodárska politika EU (CAP – Common Agricultural Policy) ich diskrimináciou. V poslednej dobe sa však tejto významnej časti európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva venuje zvýšená pozornosť zo strany ochranárskej vedy a politiky v celej Európe (PLIENINGER et al. 2015). Všeobecná charakteristika pasienkových lesov Zvláštnym typom obhospodarovania pôdy v minulosti boli veľmi riedke otvorené porasty stromov, pod ktorými sa pásol dobytok (prípadne aj iné hospodárske zvieratá). Ľudia ich zakladali na miestach, ktoré neboli z rôznych príčin vhodné na inú poľnohospodársku činnosť, iba na pastvu. Indikačným druhom pre vhodné mikroklimatické podmienky na výber pastviny boli zväčša teplomilné duby. Tie boli na stanovišti z väčšej časti ponechávané. Stromy boli pastve prispôsobované ľuďmi tak, že boli zbavované konárov vo výške okolo 2,5 m, teda v takej, aby sa dobytok pod nimi mohol voľne pohybovať. Získaval sa tak aj úžitkový drevný materiál, čo bola akási cena za to, že stromy boli ponechané žiť ďalej a mohli tak dosiahnuť vysoký vek. Úžitok poskytovali aj vo forme plodov (napr. žaluďov). Zrejme najdôležitejší význam ponechaných stromov bol v ich tieni, ktorý zvieratá využívali v horúcich letných mesiacoch cez deň na odpočinok. Stromy poskytovali aj čiastočnú ochranu pred nepriazňou počasia (dážď, vietor, sneh). Výsledkom tohto kombinovaného spôsobu využívania bola vegetačná štruktúra (mozaika) rôznych, dnes už vzácnych biotopov s prastarými stromami a trávnymi porastmi, ktoré sú charakteristické značnou biodiverzitou v rastlinnej, ako i živočíšnej zložke (taktiež netreba zabúdať ani na huby). Pasienkové lesy sú často domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. Nespochybniteľne majú aj veľmi výraznú estetickú krajinársku hodnotu. Po stáročia takéhoto obhospodarovania dochádza v ostatnom čase k degradácii týchto biotopov po ukončení pastvy. Zvieratá zabraňovali spásaním prípadnej sukcesii smerom k lesu, požierali okrem trávy aj mladé semenáče drevín a kontrolovali tak veľkosť populácie stromov. Nové stromy mohli dorásť do väčších rozmerov iba pod ochranou pichľavých krov, ako sú dráče, trnky, či hlohy. Nevyhnutne tu preto v minulosti priamo zasahoval človek, ktorý z času na čas musel túto situáciu riešiť klčovaním týchto krov a nežiaduceho náletu drevín. V súčasnosti je podobná situácia oveľa vypuklejšia a závisí iba od človeka, či budú pasienkové lesy revitalizované. Pasienkové lesy v Európe a na Slovensku Vyššie citovaní autori (PLIENINGER et al. 2015) uvádzajú rozlohu pasienkových lesov (v zmysle pasienkov s riedkymi stromami) v 26 krajinách EÚ a vo Veľkej Británii približne vo veľkosti 109 000 km². Pasienky s riedkymi stromami zaberajú najväčšiu plochu v Stredomorí (Španielsko, Francúzsko, Taliansko) a v Rumunsku a Bulharsku. Na Slovensku uvádzajú rozlohu pasienkových lesov (s roztrúsenými stromami) 857 km², čo je 1,8 % územia. To nás radí na 16. miesto medzi zmienenými krajinami Európy (priemer je 4,7 %). Na mapke v tejto publikácii, znázorňujúcej distribúciu pasienkových lesov v záujmovej oblasti, sú na území Slovenska lokality reprezentujúce pasienky s roztrúsenými stromami vyznačené bodmi. Koncentrované sú na juhu stredného Slovenska, v malom počte sú na krajnom juhovýchode a pomerne početné sú aj v severnej časti celého územia. V západnej časti je vyznačený iba jediný bod približne v mieste, kde leží Panónsky háj v NPR Šúr pri obci Čierna Voda. V Malých Karpatoch, podľa tejto mapky, nie je zaznamenaná žiadna podobná lokalita a ani v dostupnej literatúre s podobným zameraním na pasienkové lesy.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==