CHUS 103/2024 73 Zo sveta Na kurze sa zúčastnili zástupcovia z Čiech, Maďarska, Srbska, Ukrajiny, Rumunska, Švajčiarska a Slovenska (traja zo ŠOP SR). Účastníkom boli predstavené viaceré úspešné projekty revitalizácií riek a mokradí v povodí Labe, v okolí miest Hradec Králové a Pardubice. Prvý deň (7. 10. 2024) bol našim sprievodcom Michal Vávra z Povodia Labe, š. p., ekológ a botanik, odborník najmä na vodné rastlinstvo, ktorý nás sprevádzal revitalizáciami na viacerých miestach riek Orlice a Labe. Ako prvé sme navštívili rameno rieky Orlice Jordán, ktoré je časťou územia európskeho významu Orlice a Labe. Lokalita vznikla v 80. rokoch 20. storočia po regulácii kanála rieky Orlice. Pred súčasnou revitalizáciou trpela v dôsledku minimálneho prietoku ramena nedostatkom vody, čo viedlo k vzniku anoxického prostredia. Revitalizáciou toku bolo obnovené pôvodné koryto Orlice, hlavný tok bol predĺžený o 400 m a v mieste pôvodného odrezaného nového riečneho ramena bol umiestnený balvanový sklz. Revitalizácia riečneho ramena Jordán spomalila odtok povrchových a podzemných vôd a zintenzívnila aj pobrežnú infiltráciu. Obnovené koryto Orlice bolo vyčistené od nánosov, pôvodná morfológia koryta sa zachovala a vytvorili sa biotopy pre vzácne druhy fauny a flóry. Čo nás prekvapilo a z čoho by sme si mohli zobrať príklad od našich susedov je nakladanie s vybagrovanými sedimentami pri revitalizáciách riek a mokradí. Vzorky sedimentov sa posielajú na analýzu do laboratória a v prípade, že sa v nich nepotvrdí prítomnosť ťažkých kovov, resp. iných nebezpečných látok, sedimenty sa vyvážajú na ornú pôdu. Na skládku nebezpečného odpadu sa odvezú len v tom prípade, ak sa rozborom potvrdí prítomnosť takýchto látok. V niektorých prípadoch, najmä v inundáciách riek, sa sedimenty iba vyhrnú na breh, čím sa vytvoria akési vyvýšené ostrovčeky, kde môžu živočíchy nájsť útočisko počas záplav. Takisto ako u nás, aj v Čechách bojujú so stále väčším tlakom inváznych a nepôvodných druhov organizmov. Jedince javorovca jaseňolistého a topoľa kanadského počas revitalizácie rieky Orlice, a najmä jej mŕtveho ramena Jordán, na časti kmeňov iba odkôrnili, opíli koruny a torzá kmeňov ponechali stáť ako biotopy pre hmyz. Namiesto zrezaných stromov nevysadili iné, keďže prvým sukcesným štádiom je plocha bez stromov a predpokladajú, že pôvodné stromy sa prirodzene časom obnovia. Zrevitalizované rameno rieky Orlice, Jordán s torzami nepôvodných topoľov, foto: M. Gubková Mihaliková
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==