CHUS 103/2024 71 Zo sveta požiarov a úhynu rastlín zmenil na zdroj emisií. Do atmosféry by sa mohlo uvoľniť až 75 miliárd ton uhlíka, čo by znemožnilo dosiahnutie cieľa 1,5 °C. Masové vymieranie koralových útesov V oceáne majú vlny podmorských horúčav spôsobené klimatickou zmenou za následok otepľovanie povrchových vôd a spôsobujú tiež rozsiahle bielenie koralov. Na Veľkej koralovej bariére v Austrálii došlo k hromadnému vybieleniu koralov v rokoch 1998, 2002, 2016, 2017, 2020, 2022 a 2024. Zatiaľ čo niektoré koraly tvoriace útesy sa môžu z bielenia zotaviť, iné to nedokážu a ich odolnosť ďalej oslabujú aj iné tlaky, vrátane znečistenia a nadmerného rybolovu. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpovedal, že pri globálnom otepľovaní o 1,5 °C zahynie 70 – 90 % koralových útesov. Strata niektorých z najrozmanitejších ekosystémov planéty by mala vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Približne 330 miliónov ľudí priamo závisí na útesoch kvôli ochrane pred búrkami, zdrojom potravín a obživy a ďalším výhodám. V mnohých prípadoch je rovnováha krehká, avšak bodom zlomu sa ešte dá predísť. Je potrebné zasiahnuť teraz, aby sa zvýšila odolnosť ekosystémov a znížil vplyvy zmeny klímy a iných stresových faktorov skôr, než tieto body zlomu nastanú. Zmena prístupu a udržateľné riešenia Aby sme udržali živú planétu, kde ľudia a príroda budú môcť prosperovať, potrebujeme opatrenia, ktoré zodpovedajú rozsahu tejto výzvy. Potrebujeme väčšie a účinnejšie úsilie v oblasti ochrany prírody, pričom zároveň musíme systematicky riešiť hlavné príčiny straty biodiverzity. To si bude vyžadovať transformáciu našich potravinových, energetických aj finančných systémov. Transformácia ochrany prírody Chránené územia v súčasnosti pokrývajú vyše 16 % pevninského územia planéty a 8 % oceánov. Globálny rámec pre biodiverzitu (GBF) vyzýva na ochranu 30 % pôdy, vôd a morí a na obnovu 30 % degradovaných oblastí do roku 2030. Krajiny by mali spravodlivo a inkluzívne rozširovať, zlepšovať, prepájať a riadne financovať svoje systémy chránených oblastí. Snahy o ochranu prírody budú dlhodobo úspešné iba v prípade, ak budú zohľadňovať práva, potreby a hodnoty pôvodných obyvateľov a miestnych komunít. Rovnako je nevyhnutná efektívnejšia ochrana aj mimo chránených území. Transformácia potravinových systémov Spôsob, akým sa dnes produkujú potraviny je zásadným faktorom prírodného úpadku: využíva 40 % všetkej obývateľnej pôdy, je hlavnou príčinou straty biotopov, zodpovedá za 70 % spotreby vody a má na svedomí viac ako štvrtinu emisií skleníkových plynov. Potrebujeme koordinovanú akciu pri zvyšovaní výroby priaznivej pre prírodu, aby sme zabezpečili dostatočné množstvo potravín pre všetkých, pričom zároveň umožníme prírode prosperovať pri znížení straty a plytvania potravinami a zvýšení finančnej podpory, vrátane presmerovania environmentálne škodlivých dotácií. Transformácia energií Spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame energiu, je hlavným poháňačom zmeny klímy. Musíme rýchlo odstúpiť od používania fosílnych palív, aby sme do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o polovicu a udržali hranicu 1,5 ºC ako dosiahnuteľnú. V poslednom desaťročí sa globálna kapacita obnoviteľnej energie zhruba zdvojnásobila a náklady na veternú a solárnu energiu a na batérie klesli až o 85 %. Napriek tomu, že energetické trendy sa vyvíjajú správnym smerom, tempo a rozsah ešte nie sú na potrebnej úrovni. V nasledujúcich piatich rokoch musíme strojnásobiť obnoviteľnú energiu, zdvojnásobiť energetickú efektívnosť a modernizovať energetické siete pre rýchlu, zelenú a spravodlivú energetickú transformáciu. Transformácia financií Je nevyhnutné presmerovať financovanie od škodlivých aktivít k obchodným modelom a aktivitám, ktoré prispievajú ku globálnym cieľom v oblasti prírody, klímy a udržateľného rozvoja. Celosvetovo je viac ako polovica HDP (55 %), teda približne 58 biliónov USD, stredne alebo vysoko závislá od prírody a jej služieb. Napriek tomu náš súčasný hospodársky systém dáva prírode takmer nulovú hodnotu. Zelené financovanie zahŕňa mo-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==