70 CHUS 103/2024 Zo sveta index vznikol, čo vysvetľuje, prečo tam nie je taký výrazný negatívny trend – Severná Amerika (- 39 %), Európa (- 35 %). Najčastejšie vyskytujúcou sa hrozbou je degradácia a strata biotopov spôsobená predovšetkým potravinovým systémom. Ďalej nasleduje nadmerné využívanie zdrojov, rozširovanie inváznych druhov a chorôb. Medzi ďalšie hrozby patrí zmena klímy (najčastejšie uvádzaná v Latinskej Amerike a Karibiku) a znečistenie (najmä v S. Amerike, Ázii a Pacifiku). Najvýraznejší pokles nastal u sladkovodných živočíchov, ktorých populácie sa znížili o drastických 85 %. „Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť kvôli úpravám vodných tokov a výstavbe bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov. Aj na Slovensku patria migrujúce ryby medzi tie najohrozenejšie. Celkovo je na Slovensku v červenom zozname ohrozených druhov až 45 druhov rýb a 4 druhy mihúľ. Kým pred niekoľkými desaťročiami žilo na slovenskom úseku Dunaja päť druhov rýb z čeľade jeseterovitých, dnes nám zostal pravdepodobne iba jeseter malý,“ uvádza Martina Paulíková, manažérka WWF Slovensko pre ochranu vôd. Ohrozené sú nielen populácie sladkovodných živočíchov, výrazný pokles sa podľa indexu týka aj populácií suchozemských (69 %) a morských druhov (56 %). Nebezpečné „body zlomu“ Správa o stave planéty 2024 hovorí o tzv. bodoch zlomu, ku ktorým sa Zem aktuálne blíži hrozivým tempom. Práve tie by mohli nezvratne zmeniť kľúčové ekosystémy – od amazonských dažďových pralesov až po koralové útesy. Keď kumulatívne vplyvy dosiahnu určitú hranicu, zmena sa stane samoudržiavacou, čo vedie k významnej, často náhlej a potenciálne nezvratnej zmene. Body zlomu v prírodnom prostredí nastávajú, keď jednotlivé alebo kombinované tlaky, ako sú degradácia biotopov, zmeny vo využívaní pôdy, nadmerné využívanie zdrojov alebo zmena klímy, posunú systém za kritickú hranicu. Ak budú súčasné trendy pokračovať, je vysoko pravdepodobné, že dôjde k viacerým bodom zlomu s potenciálne katastrofálnymi následkami. Tieto zahŕňajú globálne body zlomu, ktoré predstavujú vážne hrozby pre ľudstvo a väčšinu druhov. Mohli by poškodiť životne dôležité systémy Zeme a destabilizovať spoločnosti po celom svete. Globálne body zlomu Kolaps amazonského dažďového pralesa Amazonský dažďový prales obsahuje viac ako 10 % suchozemskej biodiverzity na Zemi, ukladá 250 –300 miliárd ton uhlíka a je domovom pre viac ako 47 miliónov ľudí. V dôsledku zmeny klímy a odlesňovania, ktoré vedú k zníženému množstvu zrážok, by mohlo dôjsť k dosiahnutiu bodu zlomu, kedy sa environmentálne podmienky stanú nevhodnými pre tropický les. To by spustilo nezvratnú zmenu. Dopady by boli zničujúce pre ľudí aj prírodu, pričom zmeny v poveternostných podmienkach by ovplyvnili poľnohospodársku produktivitu a globálne dodávky potravín. Takáto rozsiahla zmena by tiež urýchlila globálnu zmenu klímy, keďže amazonský prales by sa z úložiska uhlíka prostredníctvom Obr. 2: Bod zlomu Systém zostáva v súčasnom stave (A, žltý kruh), aj keď dochádza k malým zmenám, pokiaľ dokáže absorbovať tlaky (alebo faktory zmien). Avšak tlak (B) môže buď postupne, alebo šokom posunúť systém na jeho hranicu alebo do tzv. bodu zlomu (C, ružový kruh). Keď systém dosiahne bod zlomu, zmena sa zrýchľuje (D), až kým nedosiahne nový stav (E, sivý kruh).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==