54 CHUS 103/2024 Zamerané na verejnosť récia a tvorí sa malé množstvo trusu, ktoré sa hromadí v hrubom čreve. Črevné steny z neho absorbujú tekutiny, výsledkom čoho je suchá a tvrdá konzistencia trusu. Ten vytvorí „zátku“ s priemerom 3,8 až 6,4 centimetrov, ktorou sa vývod z hrubého čreva uzavrie. Po ukončení hibernácie ju medveď vytlačí a po opätovnom naštartovaní tráviaceho systému začína medveď pociťovať hlad a následne prijíma potravu. Hibernačný priestor Medveď prečkáva nepriaznivé zimné obdobie vo vhodnom úkryte. Tento býva v skalných dutinách, pod vývratmi stromov alebo aj pod rastúcimi stromami, avšak vlhké priestory sú pre zimný spánok nepoužiteľné. To, kde si vytvorí miesto, závisí aj od morfológie terénu. Vhodný výber úkrytu na zimný spánok je dôležitý, teplota v ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari. Medveď si ho upravuje a využíva niekoľko rokov (SLAŠŤAN 2009). Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v detailoch odlišuje v závislosti od umiestnenia brlohu. Bežným podkladom sú tenšie konáre ihličnanov, tráva a lístie. Brlohy využívané niekoľko rokov majú zníženú vnútornú svetlosť. Výstelka absorbuje vlhkosť, no taktiež predstavuje živnú pôdu pre rôzne parazity. Po ukončení hibernácie obsahuje veľké množstvo medvedej srsti. Počas zimného spánku medveď zaujme polohu s relatívne najmenším povrchom tela, čím sa minimalizuje výdaj telesnej teploty a tým aj spotreba zásobných látok. Odovzdávanie tepla do prostredia závisí od veľkosti povrchu jeho tela, veľkosti teplotného rozdielu medzi telom medveďa a prostredím a od veľkosti tepelnej izolácie povrchu tela, to znamená od hustoty srsti a od hrúbky podkožného tuku. Ak sa výdaj tepla z organizmu do vonkajšieho prostredia zvýši, zvýši sa aj tvorba tepla metabolickými dejmi. Niekedy môže aj fyziologický stav zvieraťa ovplyvniť spôsob jeho zimovania. Samice sa ukladajú k zimnému spánku s potomstvom. V prípade, že sú gravidné, zalíhajú samé. Pôrod uprostred zimy Obdobie zimného spánku je u medveďa špecifické tiež z iného hľadiska. Aj keď medvedia ruja prebieha koncom jari až začiatkom leta, až počas zimy, na prelome januára a februára vrhajú gravidné medvedice mláďatá. Ich gravidita trvá 6 – 8 mesiacov, no vlastný vývoj zárodku po uhniezdení v maternici trvá len 8 – 10 týždňov, zvyšok tvorí latentná gravidita. Oplodnené bunky sa v maternici nastávajúcej matky nevyvíjajú, kým neupadne do hibernácie. Až potom sa pripevnia na stenu maternice a začnú rásť. Približne po dvoch mesiacoch od ich uhniezdenia, pred pôrodom, sa telesná teplota samice mierne zvýši. Po vrhnutí mláďat jej telesná teplota opäť klesá, avšak nie tak výrazne ako pred pôrodom. Medvieďatá sa rodia veľmi nevyvinuté a ich postnatálny vývoj je pomalý. Pri narodení vážia len 0,4 – 0,5 kg, sú slepé a pokryté krátkou juvenilnou srsťou s náznakom bieleho goliera. Oči sa im otvárajú až po mesiaci, cicajú 3 – 8 mesiacov a s matkou zostávajú do veku troch rokov, kým pohlavne nedospejú. Zníženie funkcií Počas hibernácie je intenzita všetkých metabolických procesov znížená na fyziologické minimum. To znamená, že energia sa vynakladá presne tak, aby medveď prežil a aby nedochádzalo nedostatkom energie k degeneratívnym procesom v tkanivách a orgánoch medveďa. Teplota telesné-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==