Chránené územia Slovenska č. 103/2024

CHUS 103/2024 51 Zamerané na verejnosť na ľudí si vyžaduje implementáciu preventívnych opatrení a osvetovej činnosti, bez ktorých nemožno čeliť týmto vážnym udalostiam. Odborníci rozpoznávajú niekoľko znakov, podľa ktorých rozlišujú predačný útok od obranného. Predačným útokom medveď nereaguje na pocit ohrozenia, nebráni si korisť ani potomstvo, útok nie je človekom vyprovokovaný a medveď počas neho nevykazuje známky stresu. Zaujíma sa o človeka, úmyselne sa k nemu približuje a počas útoku sa ho pokúša odtiahnuť do bezpečia, kde ho začne konzumovať hneď, alebo sa k nemu po čase vráti. Pri predačných útokoch medveď človeka identifikuje ako potenciálnu korisť. Počas predačného útoku má medveď hlavu hore, uši vztýčené a jeho plná pozornosť je sústredená na človeka ako svoju korisť. Vo viacerých prípadoch predačného útoku si medveď hnedý človeka prihrabal trávou, lístím a zeminou a požierať ho začal až o tri až štyri dni, po rozvinutí autolytických (hnilobných) procesov. Shatun V niektorých oblastiach Ruska predstavujú veľké nebezpečenstvo pre ľudí medvede hnedé, ktoré sa tu označujú ako shatun. Zo všetkých 55-tich regiónov Ruska, kde žijú medvede hnedé, bol v 23 regiónoch zaznamenaný výskyt shatunov, z toho v pätnástich z nich nie je tento fenomén ojedinelým, ale typickým javom. V nich bol výskyt týchto medveďov zaznamenaný mnohokrát v priebehu desaťročí. Ide o územia na severe európskej časti (Komijská republika a Archangeľská oblasť), na Urale, na Sibíri a na Ďalekom východe, kde sú semená borovíc (Pinus cembra a pod.) jedným z hlavných potravných zdrojov medveďov hnedých. Fenoménu shatunizmu u medveďa hnedého v Rusku sa venoval kolektív autorov (S. V. PUCHKOVSKY, E. A. RUBLEVA A M. S. BUYNOVSKAYA), ktorý v roku 2019 publikoval vo vedeckom časopise Udmurtskej univerzity odborný článok s názvom Medveď hnedý shatun v Rusku. Článok analyzoval údaje o shatunizme medveďov hnedých z rôznych informačných zdrojov za obdobie rokov 1943 až 2016. Vo viacerých oblastiach Ruskej federácie sú semená sibírskej, trpasličej a kórejskej borovice dôležitou výkrmovou potravou pre medveďa hnedého. Potvrdilo sa, že výskyt shatunov bol zaznamenaný len v oblastiach, kde sa biotop medveďa zhoduje s biotopmi ktoréhokoľvek z troch spomínaných druhov borovíc. Táto veľmi atraktívna potrava vytvára akúsi závislosť medveďa hnedého a preto sa počas rokov slabej úrody týchto semien objavuje fenomén shatunizmu. Vedci zistili, že shatuni sa objavujú v rokoch slabej úrody väčšiny energeticky bohatých potravných zdrojov, vrátane semien uvedených druhov borovíc. Valentin S. Pažetnov, ktorý je jedným z najvýznamnejších odborníkov na medvede, vo svojej monografii z roku 1980 Medveď hnedý, prvý krát opísal spojitosť medzi shatunizmom a zberom semien borovíc (píniových orechov) ako formu závislosti.

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==