50 CHUS 103/2024 Zamerané na verejnosť Priamy útok Tretina útokov medveďa na človeka býva taká nečakaná, že obeť sa ani nestačí zorientovať. Ak k útoku dôjde, odporúča sa ľahnúť si na zem dolu tvárou, čím sa chráni tvár, brucho a životne dôležité orgány. Vo väčšine prípadov sú preventívne útoky medveďa hnedého razantné, ale pomerne krátke. Slovenské štatistiky hovoria, že väčšina útokov medveďov hnedých na ľudí, ktorých príčinou je obranný reflex, v polovici prípadov trval pár sekúnd až pol minúty. Útok trvajúci 30 až 60 sekúnd bol zaznamenaný len v 19 % prípadov. V tretine prípadov trval útok viac ako jednu minútu, alebo obeť nevedela uviesť dobu útoku. V 15 % prípadov sa medveď k napadnutému človeku vracal a útok opakoval. Okrem výstrelu s následkom usmrtenia alebo poranenia medveďa, útok medveď neprerušil a obeť zranil. Najčastejšie útočí po prekonaní únikovej vzdialenosti, teda na krátku vzdialenosť, zaznamenané sú však aj útoky, ktoré sa udiali zo vzdialenosti od 20 do 150 metrov. Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem, ich kombináciou, alebo vlečením obete po zemi. Najčastejšie útočí na hlavu, tvár a krk obete. Mnohotvárnosť a povaha rán, ktoré medveď počas útoku spôsobí, závisí od počtu, smeru a sily úderu, prítomnosti a vlastnosti odevu obete a odporu človeka, teda aktivity, akú napadnutý človek vyvíjal pri útoku medveďa. Následky zranení Všetky nahlásené prípady útoku medveďa na človeka boli veľmi nebezpečné, stresujúce a pre napadnutého znamenali negatívnu skúsenosť na celý život. Až v polovici všetkých celosvetovo vyhodnotených prípadov pri ktorých došlo k útoku, bola potrebná rehabilitácia a útok priniesol pre napadnutú osobu trvalé následky – invaliditu, atrofiu svalstva, znetvorenie tváre, jazvy a psychické problémy. Smrteľné útoky V prípadoch, že absentujú svedectvá o príčine a pôvodcovi usmrtenia človeka veľkou šelmou, poskytuje relevantné dôkazy rekonštrukcia prípadu – obhliadka miesta útoku a vyhodnotenie poranení na tele obeti. Tieto majú pri odbornom posudzovaní zásadný vplyv na správne určenie šelmy, ktorá smrteľné poranenia spôsobila, a to hlavne v oblastiach s výskytom viacerých druhov veľkých mäsožravcov. Celý priebeh útoku medveďa na človeka možno spätne zrekonštruovať obhliadkou telesných pozostatkov a odevu obete, a to pomocou rôznych fyzikálno-technických, forenzno-histologických, biologických a chemických výskumných metód. Zo skúmaných predátorov (mačkovité, psovité a medveďovité) dochádza pri smrteľných útokoch k najrozsiahlejším a najdevastačnejším zraneniam pri agresii medveďov. Rozsah rán pri smrteľnom útoku medveďa na človeka je väčší ako po útoku veľkých mačkovitých alebo psovitých šeliem. Prevládajúcou lokalizáciou rán v prípade útoku mačkovitých šeliem bol krk a rameno človeka, v prípade útoku psovitých šeliem tvár a horné a dolné končatiny obete. Najrozsiahlejšie a najťažšie poranenia sú spôsobené pri útoku medveďa a najmenší rozsah zranení je charakteristický pri útoku tigra. Predačné útoky V ďalšej štúdii medzinárodného kolektívu autorov, ktorí skúmali útoky veľkých šeliem v Severnej Amerike sa uvádza, že počet útokov na ľudí sa zvyšuje. Autori v nej vyhodnotili 632 útokov šiestich druhov severoamerických veľkých šeliem (medveď polárny, medveď hnedý grizzly, medveď čierny, puma, vlk a kojot) od roku 1958 do 2014. Až v 17 % prípadov (106 prípadov) išlo o predačné útoky (PENTERIANI et al.). Autori štúdie uvádzajú aj odporúčania k zníženiu počtu predačných útokov. Keďže väčšina veľkých mäsožravcov má výraznú súmračnú a nočnú aktivitu, treba v rizikových oblastiach minimalizovať vonkajšie aktivity od západu do východu slnka. Veľké šelmy sa pri predačných útokoch zameriavali na deti a mladších ľudí, preto sa ako kľúčové opatrenie odporúča zvýšená pozornosť rodičov. Veľkosť skupiny dokáže tiež ovplyvniť (znížiť) mieru a výsledok stretnutia predátor - korisť, preto autori odporúčajú pohyb v rizikových oblastiach vo veľkých skupinách ľudí. Na záver uvádzajú, že riešenie predačných útokov veľkých mäsožravcov
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==