CHUS 103/2024 45 Zamerané na verejnosť Malokarpatský unikát, ktorý stojí za povšimnutie Počuli ste o Bielej hore? V centrálnej časti Malých Karpát sa často stretávame s termínom Biele hory. Je ňou rovnomenná geomorfologická časť, či chránené územie európskeho významu. Krasové oblasti Plaveckého, Kuchynsko-orešanského a Smolenického krasu sa nazývajú krasom Bielych hôr. V minulosti, od roku 1579 (J. Zsámboky a A. Ortelius) sa dokonca celé pohorie Malých Karpát nazýva Bielymi horami – Montes Albii. Zmienku o Bielej hore obsahuje aj dielo uhorského historika 16. stor. Mikuláša Istvánfiho, ktorú prevzal neskoršie nemecký geograf Zeiller. Podľa neho „Isthuanfius nennt die Berg zwischen Ungarn Oestereich und Mähren Albos.“ Pomenovanie Biela hora sa tu aplikuje opäť na celé Malé Karpaty. Príznačná je biela farba zvetrávajúcich dolomitov a vápencov. To bol bezpochyby aj dôvod tohto pomenovania. Tým, že dolomity intenzívne zvetrávajú, nie sú vhodným substrátom pre vysokú vegetáciu. Keďže tieto oblasti neboli v minulosti intenzívne zalesňované hlavne borovicou čiernou, bol pohľad na biele hory o čosi intenzívnejší. Pohľad na dolinku, kadiaľ viedla Česká cesta Prirodzený dolomitický substrát tvorí aj základ cesty Cesta má rôzny charakter Svahy pokryté zväčša borovicou čiernou tiež podliehajú charakteristickej erózii horniny
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==