32 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ako už bolo spomenuté, ťažiskom výskytu cieľového poddruhu je Rajecká kotlina, a to prevažne na suchších stráňach a lúkach. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme koncom júna spolu s kolegyňou K. Fričovou natrafili na početnú populáciu aj na vyššie položených a mezofilnejších stanovištiach v okolí sedla Vrchpodžiar (obr. č. 1) blízko populárnych Jánošíkových dier. Výskyt vstavača počerného letného v našom území sme podrobne nesledovali, preto sme ho tu ani neočakávali. Cieľom našej návštevy územia bol monitoring druhu európskeho významu klinčeka lesklého (Dianthus nitidus) na trvalo monitorovanej lokalite (TML), ktorá doteraz nebola monitorovaná a ani nebola v harmonograme monitoringu. Aktuálny biotop na lokalite nie je typický pre výskyt klinčeka lesklého, preto sme toho názoru, že pravdepodobne došlo k zámene s klinčekom kartuziánskym (Dianthus carthusianorum), ktorý sa tam vyskytuje bežne. Hoci sa druh, pre ktorý bola TML založená, vôbec nepodarilo potvrdiť, ako náhradu sme zaznamenali peknú populáciu vstavača počerného letného s takmer sedemdesiatimi kvitnúcimi jedincami. Ďalšími chránenými druhmi vyskytujúcimi sa na lokalite boli päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), vstavačovec Fuchsov pravý (Dactylorhiza fuchsii subsp. fuchsii), vstavačovec Fuchsov Soóv (Dactylorhiza fuchsii subsp. sooana), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), horec krížatý (Gentiana cruciata), cesnak člnkovitý (Allium carinatum) a na jednom nemokrom mieste aj niekoľko jedincov kruštíka močiarneho (Epipactis palustris). Na týchto lúkach bol uvedený starý výskytový záznam vstavača počerného letného z roku 1973 od neznámeho mapovateľa (údaje z neznámej publikácie), ktorý do KIMSu v roku 2013 nahrala bývalá botanička správy Dr. A. Dobošová. Nie je to ojedinelý záznam, v širšom okolí je ďalších 16 bodov, väčšina z nich na stanovištiach, kde by sme tento druh vôbec neočakávali. Ide napríklad o zatienené a vlhké žľaby, skalné biotopy, kosodrevinu a les v masíve Veľkého Rozsutca, pod hrebeňom Obr. 2, 3: Typický vysoký a štíhly vzrast vstavača počerného letného. Niektoré jedince dosahovali výšku až 50 cm, foto: J. Limánek
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==