CHUS 103/2024 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu jazdecké sedlo boli kľúčovými vojenskými inováciami, ktoré revolucionalizovali spôsob vedenia vojen, ale aj mobilitu a obchod. Keďže každá ríša mala svoju armádu, ktorá potrebovala cvičiť, môžeme sa domnievať, že vojenské cvičiská boli vždy spojené aj s prítomnosťou koní. K zmene došlo až s príchodom spaľovacích motorov, teda zhruba v období prvej svetovej vojny. Pastvu koní teda môžeme považovať s malou nadsádzkou za „tradičný“ manažment vojenských priestorov. Treba si však pripomenúť aj to, že kone boli nedeliteľnou súčasťou trávnatých ekosystémov Európy a Ázie už v dávnych dobách. Prvé kone rodu Equus prekročili Beringiu pred asi 3,5 mil. rokov (tzv. Equus datum) a v Európe sa objavili pred 2,6 mil. rokmi (IANNUCCI & SARDELLA 2023). Lenže expanzia koní rodu Equus nebola prvá, predchádzala jej ešte staršia expanzia koní tribusu Hipparionini, ktorí zo severnej Ameriky expandovali pred 11 mil. rokov. Od dnešných monodatkylných koní sa líšili tým, že mali na nohách„paratice“, ako jeleňovité kopytníky. Pastvu domácich koní tak nemožno vnímať ako antropogénny prvok, pastva koní trvá v Európe nepretržite milióny rokov. Prínosy prirodzenej pastvy Pastva koní znižuje množstvo horľavej trávnatej biomasy, čo znižuje riziko vzniku aj šírenia požiaru. Ak by požiar na spásanej ploche aj vznikol, bude studenší a ľahšie sa uhasí. Zvieratá pri pohybe po pasienku vytvárajú sieť chodníčkov, čo opäť spomaľuje šírenie požiaru. Z pohľadu biodiverzity je hodnotný ešte jeden aspekt: komfortné správanie. Kone aj osly si radi tvoria prachové kúpaliská, kde sa zbavujú parazitov. Po čase ich opúšťajú a zakladajú si nové, zrejme z hygienických dôvodov. Veľké kopytníky tak zabezpečujú, že sukcesia môže lokálne bežať spätne aj bez cieleného zásahu zo strany ľudí. V prítomnosti veľkých kopytníkov tak vzniká komplexná a veľmi jemná časopriestorová mozaika rôznych typov narušení (pastva, zošľap, prachové kúpele), čo je z pohľadu biodiverzity pozitívne. Kľúčový aspekt je prirodzene pastevná záťaž, ktorá musí byť veľmi nízka, aby sa zvieratá dokázali na pasienku uživiť celoročne bez dodatočného prikrmovania. Tento koncept sa nazýva prirodzená pastva. Umožňuje zvieratám naplno rozvinúť svoje „inžinierske“ schopnosti. Výhodou pastvy koní sú aj také interakcie, ktoré vojenská technika nedokáže doručiť: trus koní je vítanou potravou pre lajniaky, ale radi ich využívajú aj motýle, v blízkosti koní sa radi preháňajú škorce a lovia vyplašený hmyz, straky z nich oberajú parazity atď. Literatúra BIERINGER G. 2002: Response of Orthoptera species (Tettigoniidae and Acrididae) to wildfires in a Central European dry grassland. Journal of Orthoptera Research, 237 – 242. ČELECHOVSKÝ A. 2019: Micomitra stupida - first records from the Czech Republic and Slovakia – (Diptera: Bombyliidae). Klapalekiana 55 (1 – 2): 3 – 5. IANNUCCI A., SARDELLA R. 2023: What does the “Elephant-Equus”event mean today? reflections on mammal dispersal events around the Pliocene- -Pleistocene boundary and the flexible ambiguity of biochronology. Quaternary, 6(1), 16. KALIVODOVÁ E., BEDRNA Z., BULÁNKOVÁ E., DAVID S., ĎUGOVÁ O., FEDOR P., FENĎA P., GAJDOŠ P., GAVLAS V., KALIVODA H., KOLLÁR J., KRIŠTÍN A., KUBÍČEK F., KÜRTHY A., LUKÁŠ J., MAGIC D., OLŠOVSKÝ T., PASTORÁLIS G., SVATOŇ J., SZABÓOVÁ A., ŠTEFFEK J., ŠTEPANOVIČOVÁ O., ZALIBEROVÁ M. 2008: Flóra a fauna viatych pieskov Slovenska, VEDA, Bratislava, 255 pp. KALIVODOVÁ E., KUBÍČEK F., BEDRNA Z., KALIVODA H., GAVLAS V., KOLLÁR J., ... & ŠTEPANOVIČOVÁ O. 2002: Viate piesky Slovenska. Luka-Press. KRIŠTÍN A., JARČUŠKA B., KAŇUCH P. 2020: An annotated checklist of crickets, grasshoppers and their allies (Orthoptera) in Slovakia. Zootaxa 4869 (2): 207 – 241 pp. LIBRADO P., TRESSIÈRES G., CHAUVEY L., FAGES A., KHAN N., SCHIAVINATO S., ... & ORLANDO L. 2024: Widespread horse-based mobility arose around 2200 BCE in Eurasia. Nature, 631(8022), 819 – 825. MOUCHA J., HRADSKÝ M. 1955: The subfamily Laphriinae (Dipt., Asilidae) in Czechoslovakia. Acta Entomologica Musei Nationalis Pragae, 30 (454): 221 – 234. ViDLIČKA Ľ., PURKART A., SAMAY J. 2021: Nález mravcoleva Acanthaclisis occitanica (Villard, 1789) (Neuroptera, Myrmeleontidae) na Slovensku. Entomofauna carpathica, 33(2), 99 – 102.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==