Akých menovcov z prírody poznáme? Kamzičník je obľúbenou potravou kamzíka. V minulosti odnože kamzičníka rakúskeho konzumovali alpskí lovci kamzíkov, aby netrpeli závraťami na skalách. Iné druhy kamzičníkov (udáva sa približne 35 druhov) boli v minulosti pre podobné účinky pestované v kláštorných záhradách. Treba zdôrazniť, že obsahujú aj niektoré jedovaté látky. Kamzičník rakúsky Doronicum austriacum trieda: Rosopsida rad: Astrotvaré – Asterales čeľaď: Astrovité – Asteraceae ohrozenosť: LR Rozšírený je v horskom až subalpínskom vegetačnom stupni. Rastie v spoločenstvách vysokých bylín, v jedľových bučinách, bukových a jaseňových javorinách, v ríbezľových kosodrevinách na čerstvých humóznych, skalnatých pôdach, bohatých na živiny s priaznivým vodným režimom. V minulosti ho pridávali ako jednu z prísad do syrov s bylinkovou príchuťou. Používal sa aj ako náhrada tabaku pri jeho nedostatku. Kamzičník Clusiov (Doronicum Clusii) rastie v subalpínskom až niválnom stupni. Uprednostňuje pôdy na kryštalických bridliciach, na sutinových kužeľoch, na trávnatých a kamenitých holiach, v skalných štrbinách. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica trieda: cicavce – Mammalia rad: párnokopytníky – Artiodactyla čeľaď: turovité – Bovidae ohrozenie: CR, EV Je tatranským endemitom, súčasne aj glaciálnym reliktom, ktorý vytvára samostatnú geografickú rasu tatrica. Na území Slovenska tvorí dve malé navzájom izolované populácie. Jedna žije na území Tatier (Západné, Vysoké a Belianske). Druhá, introdukovaná, v centrálnej časti Nízkych Tatier. Jeho biotopom sú vysokohorské alpínske lúky nad hornou hranicou lesa v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni prerušované strmými skalnatými útvarmi v nadmorskej výške od 1600 do 2600 m n. m. Kamzík bol odpradávna symbolom slobody, lásky k horám, ale aj cennou poľovníckou trofejou. Najcennejšou trofejou boli kamzičia brada, kamzičie rožky a bezoárové gule (sú to oválne alebo guľaté útvary, ktoré sa veľmi zriedkavo vyskytujú v bachore, vznikajú tráviacimi pohybmi z nestrávených častí potravy, chlpov a zrniečok piesku, sú čierne s kovovým leskom a ľahké ako korok). Bezoárové gule boli v minulosti u nás i v alpských oblastiach považované za magický všeliek. Foto: B. Kyzeková, archív SMOPaJ Foto: A. Lenková, Archív SMOPaJ Foto: A. Lenková, Archív SMOPaJ Foto: S. Harvančík, archív SMOPaJ p
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==