12 CHUS 103/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu peria comma) a modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion) (KALIVODOVÁ a kol. 2002). Flóra aj fauna viatych pieskov na Slovensku, vrátane Záhoria, bola monograficky spracovaná v publikácii KALIVODOVÁ a kol. (2008). Z hmyzu sú zastúpené len niektoré rady, chýbajú napr. sieťokrídlovce alebo dvojkrídlovce. Z dvojkrídlovcov majú k suchým a teplým biotopom úzky vzťah mnohé muchárky (Asilidae) a chlpačky (Bombyliidae). Chlpačky radi navštevujú kvety a prispievajú k opeľovacej službe. Globálne je to jedna z najbohatších čeľadí múch – známych je až okolo päť tisíc druhov. Dominujú najmä v suchých a teplých oblastiach, v miernom pásme sú však stredne bohatá skupina. U nás sa vyskytuje okolo 50 druhov. Vývojom sú viazané na iné skupiny hmyzu, napr. jarné druhy chlpačiek rodu Bombylius na jarné druhy včiel (predovšetkým rodu Andrena), letné druhy sú viazané skôr na kutavky, na znášky lúčnych koníkov, húsenice, atď. Muchárky sú tiež druhovo bohatá skupina – globálne je popísaných vyše šesť tisíc druhov. Podľa spôsobu života lariev ich môžeme rozdeliť na dve skupiny: prvá je viazaná vývojom na mŕtve drevo, sem radíme jedinú podčeľaď Laphriinae, druhá skupina zahŕňa všetky ostatné podčeľade, ktorých vývoj prebieha v pôde, pričom viacero druhov je vyslovene pieskomilných. Pre muchárky je charakteristický lov lietajúceho hmyzu z posedu, preto sa niekedy nazývajú ako„veľké mačky sveta múch“. Materiál a metódy Monitoring prebiehal na dvoch lokalitách vnútri vojenského obvodu: v CHA Bežnisko a v CHA Široká pri Malackách. Lokality boli navštívené niekoľkokrát do roka počas vegetačnej sezóny. Vegetácia bola príležitostne smýkaná entomologickou sieťkou, ale častejšie bol hmyz dohľadávaný vizuálne, prehľadávaním vhodných mikrohabitatov, ako sú kvitnúce byliny, plôšky obnaženého piesku a pod. V prípade potreby boli odobraté dokladové jedince, vo väčšine prípadov boli druhy iba odfotografované. Zistené druhy sú sumarizované v tab. 1. Zaujímavejšie nálezy sú popísané v texte. Chlpačky Medzi najvýraznejšie druhy chlpačiek patrí rozhodne chlpačka lesklá (Anastoechus nitidulus), druh je v súčasnosti známy len z Vojenského obvodu Záhorie, konkrétne na Bežnisku, pri Mikulášove a v okolí Rohožníka. V rámci strednej Európy ide o najsevernejší výskyt. Imága lietajú v auguste, pričom navštevujú kvety zlatobyle obyčajnej (Solidago virgaurea). V literatúre sa uvádza, že sa vyvíja v znáškach koníkov rodu Dociostaurus, no bolo by vhodné potvrdiť väzbu na hostiteľa aj v našich podmienkach. Ďalší zaujímavý druh je chlpačka mravcolevová (Micomitra stupida) – bronzovo lesklá chlpačka, ktorá je viazaná na larvy mravcolevov. Druh pravdepodobne expanduje. Na Slovensku bol objavený iba pred niekoľkými rokmi, no dnes sa zdá byť pomerne rozšírená (ČELECHOVSKÝ 2019). Podobný„prípad“ je aj pomerne útla blonďavá chlpačka (Systoechus gradatus), ktorá sa šíri pozdĺž Moravy na sever. Vývojom je viazaná na znášky koníkov. Na západnom Slovensku som zaznamenal aj dva nové druhy chlpačiek pre Slovensko, a to tzv. mikrochlpačky Platypygus bellus a Apolysis szappanosi. Sú to veľmi drobné druhy, dosahujú len asi 3 mm. Ich biológia nie je známa, imága navštevujú kvety, napr. ruman (Anthemis sp.). Kým A. szappanosi sa zdá byť relatívne rozšírený a obýva širšie spektrum biotopov na piesčitom podklade (úhory, kosené lúky, ruderálne stanovištia), P. bellus je známy len z CHA Široká, kde sa zdržiava na nízkej, redšej vegetácii s prítomnosťou drobnokvetých bylín (SEMELBAUER a kol., in press). V CHA Bežnisko bola zaznamenaná ešte jedna pre Slovensko nová, dosiaľ bližšie neurčená chlpačka rodu Exhyalanthrax. Celkovo tak pribudlo na Slovensku najmenej päť druhov chlpačiek, pričom všetky sa vyskytujú aj na sledovaných plochách na Záhorí. Tieto nálezy sú veľmi povzbudivé a zvyšujú hodnotu chránených území (obr. 1). Muchárky Na obnažený piesok s minimom vegetácie je viazaný drobučký a chránený Stichopogon elegantulus. Väčší a vzácnejší je Holopogon priscus zaznamenaný v CHA Bežnisko a Rhadiurgus variabilis zaznamenaný v CHA Široká. Pomerne bežne sa na borovicových kmeňoch dajú pozorovať muchárky ohnivé (Choerades ignea) a muchárky čierne (Andrenosoma atrum), ktoré prednostne sedia na obnaženom dreve (obr. 2).„Jednorožec“ medzi záhoráckymi muchárkami je Laphria gibbosa, mohutný nápadný druh viazaný na ihličnaté stromy.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==