CHUS 103/2024 111 Projekty na podporu ochrany prírody a krajiny rašeliniská vykazovali značnú degradáciu, na základe predbežných súhlasov vlastníkov a užívateľov. (tabuľka) V projekte boli realizované nasledovné aktivity: Aktivita č. 1: Príprava obnovných plánov Každé rašelinisko je jedinečné a obnova často vyžaduje špecifické znalosti o danej lokalite, ktoré nemusia byť vždy dostupné. Pri revitalizácii 12 projektových rašeliniskových lokalít bol kľúčovým krokom ekohydrologický prieskum, ktorý poskytol komplexný obraz o ich aktuálnom stave. Tento proces zahŕňal mapovanie biotopov, hydrológie a existujúcich odvodňovacích opatrení, pričom získané údaje boli spracované do geografických informačných systémov (GIS). Výsledné GIS vrstvy slúžili ako základ pre prípravu detailných plánov obnovy, ktoré reflektujú špecifické potreby a charakteristiky jednotlivých rašelinísk. Venovali sme sa prieskumu v nasledovných oblastiach: Analyzovali sa historické a aktuálne mapové podklady, aby sa identifikovali zmeny vo využívaní územia a zásahy do hydrológie území rašelinísk. Porovnanie máp poskytlo cenné informácie o vývoji rašelinísk vrátane zmien v ich rozsahu a funkcii. Prebiehalo detailné mapovanie vegetácie a biotopov s cieľom identifikovať kľúčové druhy a spoločenstvá prítomné na rašeliniskách. Tento krok pomohol určiť oblasti s najvyššou ekologickou hodnotou, ktoré vyžadujú prioritnú ochranu, alebo naopak, degradované časti, ktoré vyžadujú obnovu. Bol vypracovaný podrobný prehľad hydrologických prvkov vrátane existujúcich drenáží, kanálov a ďalších odvodňovacích systémov. Letecké dáta získané metódou LIDAR umožnili presnú analýzu terénu, identifikáciu prirodzených a narušených hydrologických tokov, ako aj návrh opatrení na zadržiavanie vody. Skúmal sa charakter pôd a ich schopnosť zadržiavať vodu a organický uhlík. Využívali sme pritom Von Postovu stupnicu rozkladu rašeliny, čo je systém na klasifikáciu rašeliny podľa miery jej rozkladu. Silne rozložená rašelina má nižšiu schopnosť zadržiavať vodu, preto je potrebné prispôsobiť opatrenia na zvýšenie vodného režimu. Vypracované obnovné plány boli kľúčovými dokumentami, ktorými sa zadefinovali konkrétne opatrenia, ciele a stratégie na obnovu ekologických a hydrologických funkcií týchto degradovaných rašelinísk. Aktivita č. 2: Založenie hydrologického a biotopového monitoringu na obnovovaných lokalitách Hlavnými cieľmi obnovy rašelinísk je obnovenie hydrologickej dynamiky a zlepšenie ekologického stavu prirodzenej vegetácie rašelinísk. V rámci tejto aktivity bol založený pravidelný hydrologický monitoring, v rámci ktorého monitorujeme stav hladiny vody v rašelinisku. Údaje z tohto monitoringu poslúžia na zhodnotenie efektívnosti realizovaných opatrení. Okrem hydrologického monitoringu bol realizovaný aj monitoring stavu biotopov a biodiverzity. V rámci monitoringu sa spracovali mapy vegetácie na všetkých 12 lokalitách, pred realizáciou opatrení, a to vrátane záznamov druhov aj s ich pokryvnosťami. Na vybraných kľúčových polygónoch sa monitoring zopakoval aj po realizácii opatrení a na trvalých monitorovacích lokalitách bude pokračovať aj po skončení projektu. Sieť trvalých monitorovacích lokalít bola v priebehu projektu doplnená tak, aby sa mohla efektívnosť realizovaných opatrení posúdiť aj s väčším časovým odstupom. Aktivita č. 3: Komunikácia s miestnymi stakeholdermi v obnovovaných lokalitách Predbežný súhlas vlastníkov a užívateľov bol potrebný už pri príprave projektu. V rámci tejto aktivity bolo zorganizovaných viacero stretnutí s miestnymi zainteresovanými subjektami a v niektorých lokalitách boli priamo zapojení do realizácie obnovných opatrení. Veľmi úspešná bola spolupráca partnerov projektu v meste Spišská Belá. V rámci aktivít projek-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==