102 CHUS 103/2024 Projekty na podporu ochrany prírody a krajiny Národný park Slovenský kras (ďalej NP Slovenský kras) sa rozprestiera na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Bol vyhlásený v roku 1973 najprv ako Chránená krajinná oblasť Slovenský kras a v roku 2002 prekategorizovaný a vyhlásený ako Národný park Slovenský kras. Územie je tvorené sústavou náhorných plošín s množstvom podzemných i povrchových krasových javov, kaňonov riek a tiesňav, ktoré tieto planiny od seba oddeľujú. Na ploche 355 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska a predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Územie národného parku je veľmi zaujímavé a významné aj z medzinárodného hľadiska. Okrem národnej úrovne má toto územie aj niekoľko medzinárodných ocenení. S územím národného parku sa prekrýva Biosférická rezervácia Slovenský kras. Do Svetovej siete biosférických rezervácií bola ako prvá na Slovensku v rámci Programu UNESCO Človek a biosféra zapísaná už v roku 1977. Podzemie Slovenského krasu je súčasťou cezhraničnej slovensko-maďarskej lokality svetového dedičstva Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva v roku 1995. Jaskyňa Domica, ktorá je súčasťou tejto lokality, je od roku 2001 zároveň aj mokraďou medzinárodného významu (ramsarskou lokalitou) a tvorí bilaterálnu lokalitu so systémom jaskyne Baradla v Maďarsku. Prírodné pomery a charakter reliéfu vytvárajú podmienky na výskyt vzácnych druhov fauny a flóry – endemických druhov rastlín, vzácnych druhov motýľov, sysľa pasienkového (napr. Silická planina), či vtákov viazaných na kultúrnu pasienkovú krajinu. Všetky tieto rastliny a živočíchy si vyžadujú adekvátnu ochranu, ktorá sa okrem iného zabezpečuje aj zachovaním travinnobylinných spoločenstiev a typickej krajinnej štruktúry, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom udržateľného hospodárenia na lúkach, pasienkoch a poliach, prípadne aj vypásaním povrchových krasových útvarov, napr. závrtov a škrapov. Spôsob hospodárenia má vplyv na podzemie Slovenského krasu, jaskynný systém, ktorý plynule pokračuje do Národného parku Aggtelek v Maďarsku. Ovplyvňuje predovšetkým hydrologický režim, čistotu podzemných vôd, ale prispieva k predchádzaniu erózie, ktorá má za určitých okolností negatívny vplyv na podzemné jaskynné priestory. Z pohľadu zachovania spomenutých prírodných hodnôt, ako i plnenia záväzkov v oblasti ochrany prírody na národnej a medzinárodnej úrovni je nevyhnutná spolupráca Správy NP Slovenský kras s relevantnými subjektmi na jeho území, v jeho ochrannom pásme a aj v rámci regiónu. Sprostredkovanie projektov, spolupráca v rámci Foto: archív Katedra UNESCO
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==