CHUS 102/2024 97 Projekty na podporu ochrany prírody a krajiny strešuje klaster Univerzity v Cambridge a desiatich významných medzinárodných organizácií zameraných na ochranu biodiverzity (Cambridge Conservation Initiative), v spolupráci s nadačným fondom Arcadia. Projekt potrvá dva roky a má prívlastok „plánovací“, keďže ide o prvú fázu, v ktorej sa nastaví cezhraničná medzisektorová spolupráca, bude prebiehať zber údajov, socio-ekonomická analýza krajiny v alúviu Latorice a komunikácia so zainteresovanými stranami. Predpokladá sa zriadenie dočasného cezhraničného riadiaceho výboru, ktorý má zabezpečovať riadenie, dohľad a strategické usmerňovanie spracovania vízie pre obnovu krajiny a biodiverzity v nive rieky Latorica v cezhraničnom kontexte. Riadiaci výbor bude zároveň slúžiť ako platforma na zapojenie potenciálnych zainteresovaných strán a investorov. Za Slovensko sú partnermi projektu Štátna ochrana prírody SR, Slovenský vodohospodársky podnik š. p., Slovenský hydrometeorologický ústav a Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko. Na Ukrajine sú zapojení odbor ekológie a prírodných zdrojov Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, Užhorodský medziregionálny vodohospodársky úrad Štátnej agentúry vodných zdrojov Ukrajiny a mimovládne organizácie Dunajsko-karpatský program a Ekosphera. Aktuálna situácia Jedným z hlavných prvkov prepojenia regiónu pozdĺž rieky Latorica je jeho spoločná krajinná štruktúra a cezhraničný charakter vodných biotopov. Táto pohraničná oblasť je bohatá na prírodné a kultúrne dedičstvo, vytvára podmienky pre návrat k tradičným formám hospodárenia (pastva) a zároveň ponúka možnosti pre rozvoj prírodného turizmu. Na Ukrajine bolo záplavové územie v pohraničnej oblasti so Slovenskom približne pred desiatimi rokmi vyhlásené za chránený regionálny prírodný park s rozlohou približne 4 000 ha (manažmentové kategórie IUCN V a VI; menšie plochy v kategóriách III a IV). Tento prírodný park je vo vlastníctve štátu a zodpovednosť za jeho správu má Zakarpatská oblasť. V praxi však manažment absentuje z dôvodu nedostatku finančných zdrojov. Na Slovensku bolo 23 198 ha lužných lesov v oblasti Latorice v roku 1990 vyhlásených za chránenú krajinnú oblasť z dôvodu ich významu pre krajinu a biodiverzitu. V roku 1993 bola časť územia zapísaná do zoznamu mokradí medzinárodného významu (ramsarská lokalita, RL Latorica). V roku 2004 bolo 7 476 ha chránenej krajinnej oblasti zaradených do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000 a 33 754 ha, ktoré tvorí väčšinu odvodnených záplavových území, bolo navrhnutých ako chránené vtáčie územie. Medzi významné tu žijúce druhy patrí bocian čierny (Ciconia nigra), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), chriašteľ malý (Zapornia parva), chochlačka bielooká (Aythya nyroca), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), či cibík chochlatý (Vanellus vanellus). Napriek tomu, že ide o chránené územia, prebiehajúce prírodné procesy sú značne ovplyvnené a ekologické funkcie krajiny sú degradované v dôsledku historického odvodňovania, stavby hrádzí, násypov a regulácie koryta rieky. Vplyvom zmeny klímy dochádza aj k narušeniu vodného režimu. Jarné záplavy z veľkej časti vymizli kvôli nedostatku snehovej pokrývky v Karpatoch a vyskytujú sa najmä na jeseň a začiatkom zimy. HladiMočiarnica mekotavá, foto: J. Svetlík
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==