94 CHUS 102/2024 Informujeme s rozľahlým obvodom pôsobnosti. Zaoberal sa viacerými medicínskymi odbormi, ale venoval sa najmä štúdiu hygieny života lesných robotníkov. Od roku 1868 sa stal Uhorským kráľovským banským lekárom v Kremnici. Neliečil len baníkov, lesných robotníkov a uhliarov, ale aj pospolitý ľud. Záujmy Zechentera boli širokospektrálne. Okrem medicíny sa zaujímal aj o geológiu, mineralógiu, etnografiu, speleológiu a botaniku. Počas pôsobenia v Kremnici geologicky popísal úsek železnice od Jalnej po Hornú Štubňu. Vypracoval geologickú mapu toho kraja so slovenskými názvami (zverejnená bola v roku 1875). Objavil tiež vchod do Tisovskej jaskyne. Výsledky svojich pozorovaní a výskumov publikoval v domácej i zahraničnej tlači. Mal záľubu aj v maľovaní krajiniek a portrétov. Zechenter bol popredným činiteľom národného emancipačného pohybu, najmä v memorandovom a matičnom období. Bol spoluzakladateľom Matice Slovenskej a spoluorganizátorom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Presadzoval zastúpenie Slovákov v rôznych verejných funkciách aj v neľahkom období maďarizačného útlaku po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní. Jeho literárna činnosť je žánrovo pestrá, od krátkych foriem humoristickej prózy, cez cestopisné črty, po beletrizované cestopisy. Významný je najmä jeho vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života. Okrem iného obsahuje aj opis prírodného prostredia z miest jeho pôsobnosti s cennými dobovými údajmi. V Kremnici založil dielňu na výrobu izolačných hmôt a pri dome, v ktorom žil založil botanickú záhradu (Zechenterova záhrada s dominantným 400 ročným dubom letným je od roku 1958 pamiatkovo chránená). Na Zechenterovom dome (č. 99), v ktorom prežil posledné svoje štyri desaťročia bola v roku 1932 umiestnená pamätná tabuľa. Zomrel ako 84 ročný, 20. augusta 1908 v Kremnici, kde je aj pochovaný. Ing. Július Burkovský Ján Mäsiar – dobrovoľný spolupracovník štátnej ochrany prírody Ján Mäsiar sa narodil v roku 1939 v Stredných Plachtinciach. Vždy sa zaujímal o históriu rodnej obce, ale aj o ochranu prírody. S vtedajším Krajským strediskom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici spolupracoval pri zakladaní sústavy chránených území v okrese Veľký Krtíš. Ochotne sprevádzal odborných pracovníkov štátnej ochrany prírody po paleontologických, či inak významných lokalitách v regióne, pričom upozorňoval na potrebu zabezpečenia ich ochrany. Podieľal sa tiež na tvorbe náučných chodníkov Pohanský vrch a Hornoplachtinské lazy. Ján Mäsiar bol autorom a zakladateľom Cirkevného regionálneho vlastivedného múzea Samuela Godru, ktoré otvorili v roku 2006 v zrekonštruovanej starej fare a istý čas bol aj jeho kurátorom. Vydal niekoľko publikácií, ktoré odhaľujú minulosť a kultúrne dedičstvo Stredných Plachtiniec, napríklad Turecká podkova, Hontiansko-novohradské povesti, Život obyvateľov v Plachtinciach a Príbelciach, alebo úsmevné eseje Vrtoch je v každom z nás. V roku 2019, pri príležitosti svojich osemdesiatin, vydal svoju poslednú publikáciu Návraty do minulosti Plachtinskej doliny. Pri príležitosti 580. výročia prvej písomnej zmienky o obci Stredné Plachtince udelil Jánovi Mäsiarovi vtedajší starosta obce ďakovný list za jeho prínos pri zviditeľňovaní obce. Ján Mäsiar zomrel vo februári 2024 vo veku 85 rokov. Ing. Július Burkovský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==