CHUS 102/2024 93 Informujeme sa stal lesným pojazdným v Brezne. Na týchto miestach získal bohaté praktické skúsenosti. Teoretické vedomosti Dekret nadobúdal húževnatým štúdiom dostupnej nemeckej odbornej literatúry. V roku 1814 ho za výdatnej podpory Budínskeho hlavného lesného inšpektora Františka Dušeka vymenovali za c. k. komorského lesmajstra Banskobystrického dištriktu. Nezvyklé je, že sa na tento významný post dostal človek neurodzeného pôvodu. Za hlavný prínos Dekretovej práce možno považovať najmä zavedenie umelej obnovy lesa všade tam, kde prirodzená obnova zlyhala. V rokoch 1809 – 1837 Dekret umelo zalesnil asi 4 000 ha a prirodzene okolo 6 000 ha, čím zachránil baníctvom a hutníctvom zdevastované lesy. Dbal aj na ochranu lesných kultúr, najmä proti škodlivému paseniu dobytka a začínal aj s výchovou lesných porastov. Pozornosť tiež venoval ťažbe a manipulácii dreva, do ktorej zaviedol používanie píly namiesto dovtedy využívanej sekery. Rovnako sa venoval aj vodnej doprave vyťaženého dreva a racionalizácii pálenia drevného uhlia. Ako sociálne cítiaci človek pomáhal svojim krajanom nielen tým, že urovnal štrajk lesných robotníkov na Horehroní v roku 1820, ale najmä zostavením nadčasovej úpravy práv a povinností horehronských osadníkov. Dekretove metódy narážali aj na odpor komorskej vrchnosti, ktorá ho v roku 1830 obvinila z neodbornosti a nehospodárnosti, čo presvedčivo vyvrátil. V roku 1837 odchádza Dekret do výslužby a 18. januára 1841 vo veku nedožitých 67 rokov v Banskej Bystrici zomrel na zápal pľúc. Pochovaný je na tunajšom rímskokatolíckom cintoríne a jeho hrob je kultúrnou pamiatkou. Dnes ho pripomínajú viaceré pamätníky (Dolný Jelenec, Banská Bystrica, Brezno, Čierny Balog, Kováčová pri Zvolene a i.). Dekretove progresívne metódy presiahli regionálny rámec a ovplyvnili lesné hospodárstvo v celej krajine. Pri príležitosti 250. výročia Dekretovho narodenia rok 2024 vyhlásili lesníci za Rok Jozefa Dekreta Matejovie. Gustáv Kazimír Zechenter s prímenom Laskomerský sa narodil 4. marca 1824 v Banskej Bystrici v rodine banského úradníka a správcu huty. Jeho rodný dom na bývalej Novej ulici č. 13 v roku 1964 zbúrali pre výstavbu Pamätníka SNP. Prímeno si zvolil zrejme podľa malebnej Laskomerskej doliny. Po absolvovaní Ľudovej školy v Ponickej Hute nasledovalo katolícke gymnázium v Banskej Bystrici (1832 – 1840) a univerzita vo Vacove, kde študoval filozofiu. V roku 1842 prestúpil na štúdium medicíny na univerzite v Budapešti (1842 – 1846) a vo Viedni (1846 – 1850). V revolučných rokoch 1848 – 1849 bol členom akademickej légie. Počas prázdnin bol štábnym lekárom uhorských gárd v Banskej Bystrici. V rokoch 1850 – 1857 bol stoličným lekárom v Banskej Bystrici a v rokoch 1857 – 1868 baníckym a lesníckym lekárom v Brezne
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==