CHUS 102/2024 87 Zo sveta Voľne tečúce rieky obnovujú na celom svete Reportáž z konferencie Free Flow 2024 Okolo 500 expertov zo všetkých európskych krajín, USA, Ázie aj Afriky hostila 15. – 17. apríla 2024 konferencia Free Flow 2024 v holandskom Groningene. Vedci sa zhodujú v tom, že odstraňovanie priečnych bariér na tokoch a obnova zničených riečnych biotopov sú vhodným revitalizačným nástrojom pre zlepšenie ekologického stavu riek s významným socio-ekonomickým prínosom pre miestne obyvateľstvo. Na medzinárodnej konferencii o ochrane a obnove voľne tečúcich riek Free Flow 2024 sa stretli tvorcovia politík, správcovia tokov, ekológovia, výskumníci, rybári, hydroenergetici, predstavitelia priemyslu, poľnohospodárskeho i lesníckeho sektora a ďalší. Keďže rieky sú ohrozené a sladkovodná biodiverzita klesá, je potrebné pri ochrane riek nájsť riešenia na vybudovanie odolnosti voči zmene klímy, aby sa prispôsobili meniacemu sa prostrediu a naďalej poskytovali ľudstvu nevyhnutné ekosystémové služby. Úpravy riek a ich intenzívne využívanie spôsobili úbytok života v riekach a zhoršenie kvality vôd. Na európskych riekach sa nachádza minimálne 1,2 milióna bariér (priehrad, hatí, stupňov, brodov, priepustov a pod.) (BELLETTI, 2020). Od roku 1970 poklesli v Európe populácie rýb o 93 % a niektoré druhy sú na pokraji vyhynutia (LIVING PLANET INDEX). Voľne tečúca rieka je rieka alebo úsek rieky, ktorej longitudinálne (pozdĺžne), laterálne (bočné), vertikálne a tiež temporálne (časové) prepojenie nebrzdia umelé štruktúry tvoriace prekážku a ktorej prirodzené funkcie sú vo veľkej miere nedotknuté. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je do roku 2030 obnoviť aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek odstránením bariér a obnovením záplavových území a mokradí. Na európskych riekach je až 200 000 km vzdutí (PARASIEWICZ et. al., 2023), čo sú nepôvodné jazerné ekosystémy s mnohými negatívami, ktoré vznikajú nad bariérami vplyvom spomalenia prúdenia a pod bariérami vplyvom narušeného vodného režimu a režimu transportu sedimentov. Vodné organizmy stratili svoj priestor na život a bariéry na riekach bránia rybám migrovať, aby nakládli ikry a dokončili svoj životný cyklus, či už z mora do riek (anadrómne druhy) alebo opačne (katadrómne druhy), alebo na krátke vzdialenosti v rámci svojho povodia a prítokov. Zmena klímy a sucho zvyšujú teplotu vody, nedostatok vody v riekach v kombinácii s prebytkom živín z poľnohospodárstva či z odpadových vôd zhoršujú kvalitu vôd a vytvárajú tak ďalší tlak na riečne ekosystémy i na užívateľov vôd a ohrozujú zdravie obyvateľstva. V mnohých vzdutiach sú premnožené baktérie a sú teda nevhodné na kúpanie. Mnohé zazemnené priehrady plné sedimentov obsahujúcich nebezpečné látky vrátane ťažkých kovov by si vyžadovali nemalé investície na ich odstránenie. Z priehrad sa uvoľňuje tiež významný skleníkový plyn – metán (CH4), ktorý negatívne prispieva k zmene klímy. Na druhej strane, extrémne zrážky prinášajú riziko povodní a vodné stavby, vybudované pred desaťročiami až storočiami, nemusia zvládať novodobé maximá povodňových prietokov. Mnohé bariéry na tokoch stratili účel, pre ktorý boli postavené, sú nevyužívané a ich existencia zbytočne naďalej poškodzuje riečny ekosystém, narúša kontinuitu sedimentov, migráciu rýb proti prúdu i po prúde, režim podzemných vôd, vytvára jazerné prostredie na pôvodne tečúcich riekach a zhoršuje kvalitu vody. Rekordný počet až 487 bariér bol v Európe odstránených v roku 2023. Najviac ich bolo odstránených vo Francúzsku (157), Španielsku (95) a Švédsku (81). Spolu sa tak prepojilo 4 300 kilometrov riek (DRE PROGRESS REPORT, 2023). Práve na tieto nevyužívané bariéry sú zamerané projekty na obnovu voľne tečúcich riek. Odstraňovanie bariér sa stalo dôležitým nástrojom na revitalizáciu riek, spolu s opatreniami na vytváranie vhodných habitatov, aké vzniknú napríklad premeandrovaním napriamenej časti rieky, pripojením riečneho ramena či obnovou mokradí.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==