CHUS 102/2024 59 Starostlivosť o prírodu a krajinu Najsevernejšie krasové územie Malých Karpát – Čachtický kras sa nachádza neďaleko Nového Mesta nad Váhom a Čachtíc. Najdominantnejšou súčasťou Čachtického krasu je Čachtická planina, ktorá sa rozprestiera na ploche 21 km2 s najvyšším bodom Salašky (588 m n. m.). Čachtickej planine dominujú závrty, častokrát usmernené do línií. Narátali sme ich až 86. Tie odvodňujú atmosférické zrážky do podzemia a vytvárajú tak spleť jaskynných priestorov. Cez jeden zo závrtov sa podarilo objaviť aj najdlhšiu jaskyňu Malých Karpát – Čachtickú jaskyňu s dĺžkou presahujúcou štyri kilometre (4 058 m). S hĺbkou 110 m bola donedávna aj najhlbšou jaskyňou Malých Karpát. V roku 2020 ju prekonala Vajsáblova priepasť s hĺbkou 179,5 m. Ako sme už spomenuli, dominantou Čachtickej planiny sú závrty. Najväčšie z nich sa v rámci Malých Karpát vyskytujú práve tu. Nachádzajú sa severne od kóty Drapliak (397 m. n. m) a najväčší z nich dosahuje úctyhodných rozmerov – obvod 572 m, najdlhšia os závrtu meria 177 m a plošne zaberá 2,3 ha, čo je plocha 23 000 m2. Závrty sa nazývajú Špringerove jamy a ide o tri najväčšie závrty Malých Karpát. Usmernené vrstvy karbonátov vychádzajúce na povrch Čachtickej planiny, zdroj: FB stránky O. S. Čachtice Vchod do Čachtickej jaskyne objavenej cez závrt Foto: A. Lačný Špringerove jamy – najväčšie závrty Malých Karpát, zdroj: mapový portál GKÚ
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==