CHUS 102/2024 53 Starostlivosť o prírodu a krajinu Novela zákona o ochrane prírody a krajiny a ochrana ekologických koridorov V súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uvoľňujúcim podmienky pre výrub drevín rastúcich mimo lesa, je potrebné upozorniť na niektoré súvislosti, ktoré neboli brané do úvahy pri príprave návrhu a prerokovávaní v Národnej rade SR. Dreviny rastúce mimo lesa tvoria väčšinou kostru zelenej infraštruktúry1 a prvkov územného systému ekologickej stability zabezpečujúcich ekologickú konektivitu, obnovenie a prepojenie prírodných (zelených) prvkov v krajine a udržanie, resp. zlepšenie ekologickej stability územia2. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) vznikol ako potreba riešiť celoplošné zabezpečenie ekologickej stability krajiny na Slovensku, prepojenie prírodných území a ochranu biotopov a reprezentatívnych druhov v ich prirodzenom prostredí3. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je dokumentácia ÚSES dokumentáciou ochrany prírody a krajiny a vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Ako biokoridory4 a interakčné prvky sú v dokumentoch ÚSES často definované plochy krovín a stromovej vegetácie v poľnohospodárskej a urbánnej krajine. 1 Zelená infraštruktúra je sieť prírodných a poloprírodných prvkov, predovšetkým plôch zelene a vodných ekosystémov, ktorá je vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb, s osobitným zreteľom na zabezpečenie biologickej rozmanitosti, ekologickej stability a priaznivého životného prostredia a prepojenie urbanizovaného prostredia s okolitou krajinou. (Zdroj: Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov) 2 https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/zelena-infrastruktura 3 https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/zelena-infrastruktura/uzemny-system-ekologickej-stability-uses 4 Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. 5 https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/zelena-infrastruktura/zelena-infrastruktura-v-procese- -adaptacie-na-zmenu-klimy 6 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52013DC0249 7 https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/green-infrastructure_en 8 https://www.sazp.sk/dokument/f/sazp-zelena-infrastruktura-dec-2021.pdf 9 https://www.sazp.sk/dokument/f/katalog-vybranych-adaptacnych-opatreni-na-nepriaznive-dosledky-zmeny-klimy- -vo-vztahu-k-vyuzitiu-krajiny-1.pdf Zelená infraštruktúra poskytuje veľké množstvo prínosov vo forme ekosystémových služieb. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť zabránenie strate biodiverzity, zlepšovanie kvality ovzdušia, zlepšovanie mikroklímy prostredia, sekvestráciu uhlíka, eliminovanie hluku a zachytávanie prachu, zabezpečenie odvádzania zrážkovej vody, udržiavanie integrity biotopov, poskytovanie životného priestoru živočíchom, ale aj priestoru pre ich migráciu. Zelená infraštruktúra je dôležitým prierezovým mitigačným a adaptačným opatrením na zmenu klímy pre všetky sektory5. Pre tvorbu zelenej infraštruktúry bola vypracovaná aj stratégia EÚ (2013)6 a ďalšie dokumenty na úrovni EÚ7. Úloha drevín rastúcich mimo lesa a potreba ich ochrany a obnovy bola podrobne spracovaná napr. v publikácii SAŽP Zelená infraštruktúra a jej význam v protipovodňovej ochrane (ČABOUN & MIDRIAKOVÁ ZAUŠKOVÁ eds. 2021)8 alebo v Katalógu vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny (SAŽP 2018)9. Dobre spravované a účinne prepojené chránené a zachované územia sú základnou súčasťou pri riešení dvoch aspektov súčasnej krízy, ktorej čelí
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==