50 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu biomasu ako súčasť tzv. biologického dedičstva, na ktoré kladie dôraz aj prírode blízke lesníctvo. Tento pojem zahŕňa hrubé odumreté drevo (stojace aj ležiace) a živé zelené stromy ponechané na dožitie. Prvky biologického dedičstva nielenže chránia lesnú pôdu, ktorá je základom lesnej produkcie, ale vytvárajú aj vhodné mikroklimatické podmienky. Ponechanie živých stromov na dožitie a ich prirodzený rozklad zabezpečí dlhodobú produkciu reprodukčného materiálu vo forme semien, a to zadarmo. Pri ťažbe aktívnych chrobačiarov alebo suchárov je dôležité koncentrovať pozornosť na vnútro lesných porastov, kde si podkôrnik obsadzuje nové teritóriá, včas eliminovať silne napadnuté smreky spolu s absolútne významným počtom jedincov populácie podkôrnikov, a tak zásadne brzdiť, resp. zastaviť ich kumulujúce sa šírenie. Vo všeobecnosti sa neodporúča zasahovať do okrajov lesa (porastových stien), pretože otvorením priestoru dochádza k prehrievaniu kôry živých stromov a tým k znižovaniu ich prirodzenej odolnosti. Ponechaním suchých stromov na prirodzený rozklad sa zmierni dopad extrémnych vplyvov počasia na živé stromy. Ak asanačná ťažba v jednej lokalite nedokáže zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu, preto sa odporúča nezasahovať a sústrediť zdroje na asanáciu v iných lokalitách. Pri spracovaní kalamity je potrebné postupovať priestorovo diferencovane a nevytvárať súvislé rúbane väčšie ako 0,1 hektára (obr. 9). B. Vytvorenie priaznivých podmienok pre budúcu generáciu lesa Priaznivé podmienky je možné vytvoriť ponechávaním dostatočného množstva hrubého odumretého dreva, zamedzením tvorby súvislých holín väčších ako 0,1 ha, ochranou a poneObr. 9: Priestorovo diferencovaný prístup k manažmentu lesov zasiahnutých disturbanciami (kalamitami) Zdroj: © Hlásny et al. 2020, upravené vyťažené kalamitné drevo a nová generácia lesa ponechané odumreté drevo živé stromy ponechané na dožitie medzera po vyťažení aktívnych chrobačiarov
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==