48 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu výstupov leteckého laserového skenovania je vidieť, že lesy v okolí lesníckeho skanzenu boli a stále sú vo fáze, kedy dosahujú najvyššie zásoby biomasy (obr. 5). Pre udržanie všetkej biomasy je potrebné veľké množstvo vody. Smreky majú plytký koreňový systém, a preto nedokážu využiť podzemné zásoby vody a spoliehajú sa najmä na zrážky (obr. 6). Zo snímky je tiež zrejmé, že koruny materských stromov sú značne prehustené (žltý rám). Takéto husté lesy majú obmedzené množstvo zelenej koruny, ktorá v prípade napadnutia lykožrútom nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvo látok na obranu. Na lesnú pôdu sa zároveň dostáva menšie množstvo vody, pretože väčšina je zachytená a odparená korunami stromov. V hustých lesoch sa dlhodobo udržiavajú nepriaznivé podmienky pre klíčenie, ujímanie a rast novej a druhovo pestrej generácie lesa. Prítomnosť prirodzenej obnovy je dôležitá ešte pred kalamitnými javmi, aby mohla prevziať pomyselnú štafetu a kryť lesnú pôdu pred priamym slnečným žiarením, vetrom a eróziou. Možné riešenia nepriaznivej situácie chradnutia lesov V súčasnej situácii je kľúčové zamerať sa na zníženie rizika straty hodnôt, na ktorých je obyvateľstvo Horehronia závislé (pitná voda, ochrana pred eróziou pôdy, udržanie pracovných príležitostí v lesníctve). Tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom dôkladnej prípravy a predchádzania rozpadu ešte živých smrečín a transformáciou všetkých lesov na zmiešané viacvrstvové porasty. Zmeny v koncepte lesného hospodárenia je potrebné aplikovať vo všetkých aspektoch lesnej prevádzky (od pestovania lesov, cez ťažbu, sústreďovanie a dopravu dreva, hospodársku úpravu lesov až po meliorácie). Väčšina lesov na Horehroní a v okolí obce Čierny Balog je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny chránená najnižším stupňom ochrany, a teda prakticky neexistujú prekážky zo strany rezortu životného prostredia pre inovatívne, funkčné a zodpovedné riešenia celej situácie. V odbornej diskusii sa objavujú snahy „brániť“ smrekové monokultúry pomocou chemických prípravkov buď plošne alebo lokálne, leteckým alebo pozemným postrekom. Minulé pokusy o takýto boj so škodcami mali nejasné výsledky a negatívne dopady na životné prostredie. Napriek aplikácii postrekov v minulosti sa lesy okolo Čierneho Balogu neudržali, čo poukazuje na komplikovanosť zachovania neprirodzených ekosystémov prostredníctvom chemických prostriedkov. Je tiež dôležité brať do úvahy aj fakt, že obyvatelia Čierneho Balogu sú závislí na povrchových zdrojoch pitnej vody, čo ešte viac zdôrazňuje citlivosť na akékoľvek zásahy insekticídmi v tomto regióne. Obr. 6: Typy koreňov lesných drevín. Zľava doprava – smrek (povrchový koreň, hĺbka do 100 cm), jedľa (kolovitý koreň, hĺbka cca 200 cm) a buk (srdcovitý koreň, cca 100 – 200 cm). Zdroj: ©Kutschera & Lichtengger 2002
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==