44 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu syntaxonomického názvoslovia by mohli byť práve publikácie edície Vegetácia Slovenska. Nie je tomu ale vždy tak, čo komplikuje orientáciu v synonymike syntaxónov. Zoznamy diagnostických, konštantných a dominantných druhov pre jednotlivé biotopy boli stanovené na základe analýzy typických fytocenologických zápisov z územia celého Slovenska. Užívatelia pracujúci väčšinou vo svojom regióne však môžu natrafiť na rôzne paradoxy, napr. že pri biotope PIP04 (Pionierske porasty na plytkých skalnatých silikátových substrátoch) nie sú medzi diagnostickými, konštantnými ani dominantnými druhmi uvedené žiadne druhy rodu Sedum, hoci v popise aj na ilustračnej fotografii je o sukulentoch zmienka ako o významných elementoch týchto porastov. Pri používaní Katalógu biotopov Slovenska na regionálnej úrovni s podobnými paradoxami treba počítať. Keďže nový katalóg zatiaľ ešte nie je reálne uvedený do praxe potrebnou zmenou legislatívy, zostáva dostatok času na získavanie nových skúseností s expertným systémom, ktorý zatiaľ overoval vo väčšej miere iba sám editor. Veľké pole pôsobnosti majú teda aj ostatní užívatelia, aby zhromažďovali svoje vlastné skúsenosti, ktoré snáď niekedy niekto zhrnie do ďalšej užívateľskej (alebo inej) recenzie. Novému katalógu nech sa darí a jeho užívateľom tiež. Text a foto: Mgr. Jaroslav Košťál, PhD., Správa NAPANT Komentár k nepriaznivému stavu lesov na Čiernom Balogu a Horehroní, ktorý „spôsobila ochrana prírody“ Lesníctvo sa počas svojej histórie vyvíjalo do rôznych konceptov. Na Slovensku sa v súčasnosti uplatňuje rúbaňové (dominantne) a prírode blízke (minoritne) hospodárenie. Výsledkom rúbaňových spôsobov sú priestorovo jednoduché a druhovo chudobnejšie lesy. Vzniknuté rúbane strácajú na istý čas typický charakter lesa z dôvodu ťažby materských stromov. Verejnosť ich často vníma cez tzv. vyťažené pásy lesov. Pri rúbaňovom spôsobe sa lesnícka prevádzka spolieha najmä na priaznivé podmienky prostredia, ktorých nemennosť je pôsobením zmeny klímy len utópiou. Na druhej strane koncept prírode blízkeho hospodárenia lesov (PBHL) je v mnohých krajinách Európy vnímaný ako príkladný spôsob využívania lesných zdrojov. Prírode blízke lesníctvo je postavené na štyroch pilieroch, a to 1. zachovanie lesa ako ekosystému, 2. ochrana pôdy a klímy, 3. produkcia biomasy a 4. podpora rekreácie. V politických dokumentoch sa čoraz viac objavuje PBHL na národnej úrovni (Národný lesnícky program – lesy pre spoločnosť), ale aj na úrovni EÚ (Lesnícka stratégia EÚ 2030). Krajiny ako Slovinsko, Chorvátsko alebo Švajčiarsko už desaťročia aplikujú predovšetkým prírode blízke lesníctvo. Praktické výsledky PBHL môžeme nájsť aj v mnohých kútoch Slovenska, napr. Smolnícka Osada (jedľa, buk, smrek), Kráľovčík (bukové lesy) alebo Paráč (stanovištne nepôvodné smrečiny). Lesníci tu hospodárili zodpovedne, s cieľom minimalizovať negatívne dopady sucha, drevokazných húb, podkôrneho hmyzu a zveri. To všetko popri zachovaní produkcie kvalitnej drevnej biomasy. PBHL uplatňovali v rôzne starých lesoch s rôznou stabilitou a aj v kalamitných územiach. Tento prístup nevychádzal z požiadaviek ich zamestnávateľa, občanov ani zo strany organizácii ochrany prírody. Viedla ich vlastná snaha zachovať lesy svojim nasledovníkom v čo najlepšom možnom stave, čím zároveň dokázali, že ekonomická efektívnosť je pri PBHL rovnaká a v mno-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==