38 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu V lesných spoločenstvách, ktoré pokrývajú strmé bradlá, dominuje buk (Fagus sylvatica). Prímes tvorí najčastejšie javor horský, na severných svahoch sa prirodzene pripája jedľa a na teplých južných svahoch sa popri buku uplatňujú aj teplomilnejšie dreviny ako javor poľný a drieň. Nepôvodné výsadby smreka a smrekovca sú väčšinou na severných svahoch, a len čiastočne zasahujú do rezervácie. Floristická skladba spoločenstiev je síce podmienená minerálne bohatými vápencami ale neúčasť dolomitov, ako aj jednoduché hladké tvary reliéfu bradiel obmedzili možnosť výskytu viacerých vápnomilných druhov. Chýbajú tu dealpínske prvky (napr. Pulsatilla slavica, Sesleria varia, Saxifraga aizoides, Aster alpinus a iné) a iné typické kalcifyty ako Carex alba, Carduus glaucinus, Phyteuma orbiculare a pod. Pre oblasť kysuckých vápencových bradiel je však príznačná účasť teplomilných až lesostepných druhov, ktoré sú premiešané množstvom druhov západokarpatských bučín. Napriek neúčasti spomenutých význačných druhov sú kysucké vápence zaujímavé výskytom mnohých teplomilných druhov, ktoré po južných svahoch bradiel prenikajú z teplomilných dubín a podhorských bučín panónskych oblastí až do vnútra Karpát. Vápencové bradlá, ktoré končia na Kysuciach (Ľadonhore), vzbudzovali len malú pozornosť u botanikov a turistov. Možno predpokladať, že malý záujem zapríčinili blízke, botanicky a turisticky veľmi významné územia Strážovských vrchov, Malej a Veľkej Fatry, prípadne i Chočských vrchov. Hoci bolo územie menej lákavé, aj tak sa tu v minulosti pohybovali významní botanici ako MAGIC (1978), URBANOVÁ (1977), či lesnícky typológ GREŠTIAK (1980), ktorý vypracoval návrh prírodnej rezervácie. Aj napriek zdanlivej botanickej „neatraktívnosti“ tu pri podrobnejšom skúmaní nachádzame rôzne „poklady“. Môžeme sa na toto územie pozrieť z viacerých pohľadov, a to z pohľadu výskytu vzácnych druhov, diverzity spoločenstiev a nakoniec na meniace sa lesy za posledných 55 rokov. Tak asi začnem tým najzaujímavejším, a to sú orchidey, ktorých tu môžeme nájsť viac než dosť, najmä tých lesných. Zistili sme tu výskyt druhov Cephalanthera alba, Cephalanthera rubra, Corallorhiza trifida, Epipactis atrorubens, E. heleborine, E. leptochila, E. microphylla a E. muelleri. Corallorhiza trifida sa tu vyskytuje vzácne a môžeme ju nájsť najmä na jar, ale musíme byť veľmi pozorní, lebo je veľmi malá a svojím zeleným sfarbením ľahko prehliadnuteľná. E. microphylla patrí tiež k druhom, ktoré si len tak ľahko nevšimneme, ale často ho môžeme nájsť v blízkosti poľovníckych a zvieracích chodníčkov, kde si nachádza voľnú ekologickú niku na narušených miestach s otvoreným pôdnym povrchom. Okrem toho sme tu pri výskume naďabili na druhy ako Lilium martagon, Gymnadenia conopsea, Convalaria majalis, Platanthera bifolia a Orchis mascula. Okrem orchideí sme potvrdili v okolí vrcholu Ľadonhory aj výskyt Gagea lutea v jarnom čase na hrebeni Stien Foto: M. Ujházyová Hacquetia epipactis, foto: M. Ujházyová
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==