30 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Výskyt bol viazaný buď priamo na skalné podložie alebo plytké pôdy. V Malých Karpatoch sa na karbonátových súvrstviach vytvorili rendziny a kambizeme rendzinového typu RA1, tvorené na zvetralinách pevných karbonátových hornín (GRANEC & ŠURINA 1999). Diskusia Do výskumu sme zahrnuli aj dve lokality, ktoré sa nachádzajú mimo kompetenčného územia Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prvá sa nachádza na hranici kompetenčného územia Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie: lokalita Brezová pod Bradlom – Ostriež a druhá sa nachádza v kompetenčnom území Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy: lokalita Devín – Devínsky hradný vrch. Na lokalite Brezová pod Bradlom – Ostriež sme boli výskyt overiť a na druhej spomínanej lokalite sa nachádza trvalá monitorovacia plocha. Na základe údajov z Komplexného informačného monitorovacieho systému môžeme konštatovať, že ide o početnú populáciu poddruhu lumnitzeri. Tieto dve lokality sme zahrnuli do výskumu s ohľadom na celkový výskyt poddruhu na celom území Malých Karpát. Až na niekoľko lokalít s výskytom klinčeka včasného Lumnitzerovho na území Malých Karpát môžeme konštatovať, že populácie na lokalitnej úrovni sú v priaznivom stave. Aj napriek tomu majú na ne dopad viaceré nepriaznivé vplyvy. Najčastejším problémom je umelé zalesnenie lokalít s výskytom tohto poddruhu borovicou čiernou (Pinus nigra), ktorá sa vysádzala v druhej polovici 20. storočia. Na viac ako polovici lokalít s výskytom klinčeka včasného Lumnitzerovho sa nachádza aj borovica (obr. 7). Opadané ihličie a šišky tvoria kyslú vrstvu, ktorá pre vápnomilné druhy vrátane klinčeka vytvára nepriaznivé podmienky (obr. 8, 9). Ďalším nepriaznivým vplyvom je turizmus, aj keď v mnohých prípadoch by sme mohli polemizovať o jeho nepriaznivom účinku na tento poddruh. Klinček včasný Lumnitzerov častokrát rastie na turistických chodníkoch (Plavecký Mikuláš – Jelenia hora alebo Čachtice – Plešivec), kde je vystavený nadmernému zašľapávaniu. Na druhej strane, nadmerné a časté zašľapávanie eliminuje aj iné druhy rastlín, a tým pádom pre odolnejší klinček vzniká voľná plocha na rozrastanie. Príkladom toho ako sa darí klinčeku včasnému Lumnitzerovmu v prípade ak má voľnú plochu na rozrastanie je lokalita Prašník – lom. V tomto lome bol zaznamenaný najväčší počet trsov, konkrétne 3 798. Paradoxom je, že lokalita je vytvorená atropogénnou činnosťou. Odhalené vápnité podložie ťažobnou činnosťou predstavuje vhodné podmienky pre tento poddruh. Dá sa konštatovať, že celá jedna terasa lomu bola zarastená malými trsmi klinčeka. Dokonca niektoré kvety kvitnúcich trsov mali nádych ružového sfarbenia, ktoré sme na iných lokalitách neevidovali (obr. 10). Klinčeku sa darí aj na iných, antropogénnou činnosťou ovplyvnených lokalitách akými sú Plavecké Podhradie – Plavecký hrad alebo Višňové – Čachtický hradný vrch. Čo sa týka prirodzených podmienok, najviac sa klinčeku darí na skalných stenách, hrebeňoch vyšších kopcov a sutinových biotopoch orientovaných na juh (obr. 11, 12). Na skalách sme v mnohých prípadoch spozorovali tzv. vodopádový efekt, kedy sa klinček z vyššieho miesta skaly rozmnožuje pomocou padajúcich semienok alebo dokonca úlomkami trsu na nižšie polohy pod materský trs (obr. 13). Obr. 10: Do ružova sfarbený kvet klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), lokalita Prašník – lom
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==