CHUS 102/2024 27 Starostlivosť o prírodu a krajinu na historické údaje z publikácie Flóra Slovenska VI/3 a tiež výskytové údaje z Komplexného informačného monitorovacieho systému Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Taktiež sme niektoré lokality vytypovali na základe morfológie terénu, horninového substrátu vo vzťahu ku geologickému podložiu, neďalekého výskytu alebo sme na lokality s výskytom náhodou natrafili. Na lokalitách, na ktorých sa výskyt potvrdil, sme pomocou GPS prístroja zaznamenali jeho výskyt s dôrazom na hraničné výskytové body. Metodika mapovania poddruhu spočívala v zaznamenaní GPS bodu prístrojom a zrátania trsov klinčeka v okruhu cca 7 – 10 m zameraného bodu, v závislosti od terénu. Na zvislých vysokých skalách boli body zaznamenané zväčša len na hrebeni kvôli nedostupnému skalnému terénu (napr. lokalita Lošonec - Čierna skala). Zrátané boli len viditeľné trsy, preto môžeme predpokladať, že na takýchto lokalitách môže byť početnosť o niečo vyššia. Za jeden trs sme považovali samostatne jasne ohraničené sterilné výhonky v trse (obr. 4). V prípade, že nebolo možné určiť trs kvôli nepravidelnému rozrasteniu na súvislej ploche, zvolili sme metodiku počítania na otvorenú dlaň – koľko priložených dlaní vyšlo na plochu s rozrasteným klinčekom, toľko trsov sme započítali (obr. 5). Túto metodiku sme zvolili preto, aby sa predišlo väčším rozdielom v početnosti trsov medzi lokalitami. Napríklad, keď je na jednej lokalite na 1 m2 sedem jasne ohraničených trsov a na druhej by bol 1 m2 súvislého, aj keď jasne neohraničeného rozrasteného klinčeka a na väčšiu plochu by sme ho pokladali za jeden trs, vznikol by rozdiel v početnosti a prišlo by ku skresleniu pohľadu na rozsah výskytu na jednotlivých lokalitách. Mapovanie trsov klinčeka včasného Lumnitzerovho sme vykonávali v závislosti od časových možností v mesiacoch apríl až november. Môžeme konštatovať, že vhodnejšie bolo mapovať na konci leta alebo v strede jesenného obdobia, a to z dôvodu dobre viditeľných trsov. V lete, keď je už zväčša vegetácia vyschnutejšia alebo na jeseň, keď je vegetácia odumretá, v oboch prípadoch lepšie vynikne sivozelené sfarbenie klinčeka. Obr. 4: Jeden trs klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), lokalita Plavecký Mikuláš – Jelenia hora Obr. 5: Ukážka nepravidelne rozrasteného klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), lokalita Čachtice – Plešivec
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==