CHUS 102/2024 23 Starostlivosť o prírodu a krajinu v Národnom parku Malá Fatra je možné konštatovať, že na lokalitách, kde dochádzalo k vyššiemu tlaku antropických vplyvov nebola zaznamenaná nižšia abundancia cicavcov. Avšak je tiež možné skonštatovať, že druhové bohatstvo cicavcov bolo na lokalite č. 1 (Zajacová – Chata pod Chlebom), ktorá bola najnavštevovanejšia, o 71% (dva druhy vs. sedem druhov) nižšie ako na lokalite č. 4 (Kraľovany – Stoh), kde bola miera antropických vplyvov o viac ako 90% nižšia. Toto zistenie však môže podmieňovať aj skutočnosť, že lokalita č. 4, teda miesto umiestnenia fotopasce na turistickom chodníku, leží na hranici dvoch národných prírodných rezervácií, a práve vyšší stupeň ochrany, a teda celkovo menší podiel antropických vplyvov (nielen turizmu) môže mať za následok výrazne vyššie druhové bohatstvo. Okolie lokality č. 4 je v najvyššom stupni ochrany, ide o bezzásahovú zónu, nedochádza tu k ťažbe dreva, porasty sú hustejšie, a teda je tu vytvorené prostredie pre úkryt živočíchov a určitú izoláciu od antropických vplyvov, čo môže mať za následok vyššie druhové bohatstvo. KAYS et al. (2016) vo svojej štúdii vplyvu rekreácie na voľne žijúce živočíchy na východe USA zistili, že tamojšie voľne žijúce živočíchy aktívne využívajú turistické chodníky. Avšak REED & MERELENDER (2008) vo svojej štúdii v kalifornských lesoch prišli so zistením, že na tomto území došlo k 5-násobnému zníženiu abundancie pôvodných šeliem z dôvodu rozptýlenej nemotorizovanej rekreácie. Pri porovnávaní týchto dvoch zistení KAYS et al. (2016) uvažujú, že ich rozdielnosť môže byť aj v tom, že lesy na východe USA sú hustejšie, šelmy viac izolujú od turistov a poskytujú im aj viac úkrytov ako je tomu v kalifornských lesoch. Najvyššiu prezenciu cicavcov na sledovanom území predstavovali druhy z radu Artiodactyla (65%). Druhú najvyššiu prezenciu zaznamenali druhy, ktoré patria do radu Carnivora (29%) a len jeden druh patril do radu Rodentia, čo predstavovalo 6% z celkovej prezencie cicavcov na sledovaných lokalitách. Časová synchronizácia ľudských aktivít a aktivity voľne žijúcich cicavcov Na základe zistených výsledkov je možné tvrdiť, že dochádza k miernej časovej synchronizácii ľudských aktivít a aktivít voľne žijúcich cicavcov, a to najmä v dopoludňajších a podvečerných hodinách. Ľudské aktivity prevažujú najmä v dennej dobe medzi 8:00 hod. až 17:00 hod., pričom najvýraznejšie sa prejavujú v poludňajších hodinách od 11:00 hod. do 14:00 hod. (priemerne 12,3%). Naopak, voľne žijúce cicavce sú najaktívnejšie v nočných a skorých ranných hodinách medzi 20:00 hod. až 7:00 hod. Najvyššia miera aktivity cicavcov (12,5%) bola zaznamenaná medzi 0:00 hod. – 1:00 hod. Prezencia cicavcov na lokalitách od posledných antropických vplyvov Najväčší priemerný časový odstup prezencie od doznenia posledných antropických vplyvov bol zaznamenaný u rysa ostrovida (Lynx lynx), čo potvrdzuje prirodzenú plachosť a ostražitosť tohto druhu. Záver Národné parky majú dva ciele – chrániť prírodné hodnoty a zdroje a poskytovať priestor na rekreáciu a ekoturizmus, avšak stále viac sa vynárajú otázky o environmentálnych vplyvoch rekreácie (LARSON et al., 2019). Všetky rekreačné aktivity v prírode narúšajú prírodné prostredie, ako abiotické tak aj biotické zložky. Podiel ľudských aktivít Obr. 3: Medveď hnedý (Ursus arctos) na lokalite č. 3
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==