CHUS 102/2024 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu sústavy Natura 2000 1,2 – 2,2 miliardy ľudí ročne (EEA, 2012). Vzhľadom na vzájomné prepojenie jednotlivých zložiek v každom ekosystéme, k negatívnym vplyvom na prírodu nedochádza izolovane, ale jednotlivé aktivity pôsobia negatívne najprv na jednu zložku, ktorá následne ovplyvňuje ďalšiu zložku ekosystému. Vzhľadom na veľkosť tela a veľké priestorové požiadavky predstavujú cicavce skupinu živočíchov s najväčším potenciálom vzniku konfliktu s ľuďmi. V snahe vyhnúť sa ľudom a ich aktivitám, zvyšujú cicavce podiel svojich nočných aktivít a znižujú denné aktivity, čo môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne ďalekosiahle ekologické následky. Z metaanalýzy, v ktorej sa GAYNOR et al. (2018) zamerali na stredne veľké a veľké cicavce vyplýva, že zo 141 vzoriek (vzťah ľudská aktivita – cicavec) až 83% vykazovalo zvýšenie nočnej aktivity v reakcii na človeka. Výsledky z metaanalýzy ukazujú, že zmeny vo vzorcoch správania živočíchov vo väčšej miere ovplyvňujú ľudské aktivity, ktoré sú nepriamou hrozbou pre živočíchy (nie priamo smrteľné aktivity) ako tie, ktoré sú priamou hrozbou. Rušené živočíchy trávia menej času kŕmením a odpočinkom a venujú viac energie snahám o útek. Zvlášť citlivé sú počas obdobia reprodukcie a výchovy mláďat. Akékoľvek vyrušenie v tomto období môže znamenať ohrozenie reprodukcie a spôsobiť vážne hrozby udržania populácií. Štúdie ukazujú, že disturbancie zapríčinené turizmom môžu meniť chemické zloženie krvi zvierat, napríklad zvýšenou hladinou stresových hormónov v krvi (TAPPER, 2006). ZWIJACZ - KOZICA et al. (2013) v Tatranskom národnom parku zistili výrazne zvýšené koncentrácie metabolitov kortizolu v truse kamzíkov v oblastiach, kde bol turistický tlak podstatne vyšší ako v menej navštevovaných oblastiach, pričom najvyššie koncentrácie boli v lete, kedy je počet návštevníkov najvyšší. Z pohľadu pochopenia negatívnych environmentálnych dopadov turizmu a následného prijatia opatrení na ochranu jednotlivých druhov, resp. územia, je dôležitý monitoring návštevnosti v chránených územiach (EAGLES et al., 2002). Ak cieľom monitorovania aktivít je kvantifikovať interakcie medzi návštevníkmi a ekosystémom, je potrebné monitorovať návštevnosť v jadre územia (MUHAR et al., 2002). Metodika monitoringu návštevnosti a prezencii cicavcov v Národnom parku Malá Fatra V roku 2020 sa v Národnom parku Malá Fatra uskutočnil monitoring návštevnosti a aktivity vybraných druhov cicavcov s cieľom zistiť, či dochádza k časovej synchronizácii sledovaných premenných na štyroch modelových lokalitách. Cieľom monitoringu bolo taktiež overenie, resp. vyvrátenie nasledovných hypotéz:
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==