18 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu podložky. Zoznamy týchto hniezd aj s fotodokumentáciou sú poskytnuté pracovníkom Štátnej ochrane prírody SR a distribučných spoločností. Distribučné spoločnosti o situácii informujeme z dôvodu reciprocity za to, že nám poskytujú možnosť realizovať prieskum stavu hniezd a tiež preto, aby boli pripravené na situáciu, kedy v prípade zrútenia hniezda z umelej podložky na samostatnom stĺpe sa budú bociany snažiť postaviť si hniezdo na niektorom zo stĺpov elektrického vedenia v okolí bývalého hniezda. V tom prípade budú musieť byť do stavu pohotovosti uvedení prevádzkoví pracovníci, aby zabezpečili bezproblémový rozvod elektrickej energie. Práve úzka spolupráca, ktorá existuje medzi pracovníkmi distribučných spoločností a pracovníkmi organizačných útvarov Štátnej ochrany prírody SR a správ národných parkov je v súčasnosti garanciou stability hniezd bociana bieleho na našom území. Je to síce len jeden, ale významný prvok stability celej našej populácie tohto druhu. V roku 2024 bude prebiehať 8. medzinárodné sčítanie bocianov. Je to príležitosť preukázať, aj vo vzťahu k perspektívnemu využívaniu hniezd bociana, ústretový krok vo forme údržby týchto hniezd pri zachovaní legislatívnych noriem ochrany druhu. Možnosťou je aj vyzvať k spolupráci na odľahčení a údržbe hniezd samosprávy obcí a miestne hasičské zbory, ktoré disponujú vhodnou technikou. V nemalej miere môžeme takúto činnosť navrhnúť investorom vstupujúcim do krajiny ako kompenzáciu za záber lovného teritória. Ak chceme zachovať stabilnú populáciu bociana musíme počítať s výdavkami aj na túto činnosť, inak sa verejná mienka v súvislosti s ochranou bociana bieleho postaví proti nám. RNDr. Miroslav Fulín Monitoring návštevnosti vo vzťahu k prezencii cicavcov na území Národného parku Malá Fatra Cicavce patria medzi najatraktívnejšie živočíchy na Zemi. Sú veľmi rôznorodou skupinou živočíchov, či už veľkosťou tela alebo spôsobom života. Žijú vo vzduchu, na stromoch, na zemi, pod povrchom pôdy a čiastočne aj vo vode (KRIŠTOFÍK & DANKO, 2012). Najväčšiu hrozbu pre cicavce, či už suchozemské alebo vodné predstavuje človek a jeho aktivity. V Európe sú hlavnými hrozbami pre suchozemské cicavce najmä strata a degradácia biotopov, ľudské disturbancie, mortalita spôsobená dopravou, nadmerný lov, znečistenie ovzdušia a invázne druhy (TEMPE & TERRY, 2007). Na Slovensku je známych 97 druhov cicavcov (TEMPE & TERRY, 2007). Na základe ich ohrozenosti a ochrany podľa smerníc Európskej komisie a medzinárodných dohovorov je chránených 61 druhov (KRIŠTOFÍK & DANKO, 2012). Domovské okrsky veľkých šeliem na Slovensku sú dokumentované na niekoľko sto kilometrov štvorcových a práve chránené územia by mali byť pre nich miestom, kde môžu nerušene migrovať, oddychovať či vychovávať potomstvo. Často sa hovorí o tom, že zvieratá si na nás už zvykli, strácajú plachosť a čoraz viac sa približujú k ľudským obydliam. Je ale otázkou, či by sme naozaj mali hovoriť o nejakej senzibilizácii alebo habituácii voľne žijúcich živočíchov na človeka a jeho aktivity v oblastiach, kde by mali byť tieto voľne žijúce živočíchy doma a my by sme ich mali rešpektovať a konať tak, aby boli čo najmenej rušené. Ročná celosvetová návštevnosť chránených území predstavuje osem miliárd ľudí (SPENCELEY, 2021). V Európe navštívi chránené územia v rámci Vplyv ľudských aktivít na voľne žijúce cicavce a zmysel monitoringu návštevnosti
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==