28 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Miznúce dôkazy bohatej ovocinársko - vinohradníckej histórie Gemera a Malohontu Keď sa dnes človek rozhodne, že si chce kúpiť slovenské víno, tak sa v ponuke objavia vína z našich najznámejších vinohradníckych oblastí z okolia rieky Moravy, Pezinka, Modry, Tokaja, Tibavy či z okolia Štiavnických vrchov. Ten, kto by chcel ochutnať vína z Gemera a Malohontu, by sa musel veľmi snažiť, kým by sa dopátral k maličkým lokálnym vinohradníkom, akými sú napríklad vinohradníci priamo zo srdca Cerovej vrchoviny, z okolia Hajnáčky a ďalší malí vinohradníci z nášho rozsiahleho regiónu. Približne v období pred 150 až 200 rokmi by sme nemuseli hľadať príliš dlho a mnoho lokálnych vín by sme vedeli nájsť od Rimavskej Soboty cez Blžskú a Valickú dolinu až po okolité obce pri Tornali. Dnes sa ľudia o bohatej ovocinársko – vinohradníckej histórií nášho regiónu dozvedia nanajvýš z historických zdrojov. Minulosť Niekedy v rokoch 1858 – 1862 sa z amerického kontinentu do Európy zavliekla nenápadná voška fyloxéra viničová. Najprv sa objavila vo Francúzsku, kde po sebe vo viniciach zanechávala spúšť. V roku 1879 v okolí mesta Pančevo (Srbsko) spôsobili vošky hotovú pohromu. Na hraniciach sa sprísňoval režim a do Uhorska nebolo možné zo zahraničia priniesť sadenice viniča. Okolo roku 1890 sa fyloxéra viničová objavila vo viniciach v mestskej časti Vinica v Rimavskej Sobote. Tieto škody mali za následok úpadok vinárstva na najbližších pár rokov, kým sa nezačali pestovať odolné odrody viniča [1]. Po roku 1948 však toto spamätávajúce sa odvetvie zasiahol socializmus a následná kolektivizácia. V tomto období sa mnohé sady a vinice zrekultivovali s cieľom zvýšiť a intenzifikovať produkciu hrozna a ovocia, prípadne sa rozorali na ornú pôdu. Väčšinou sa staré extenzívne sady a vinice rekultivovali pomocou buldozérov, pričom sa vytvárali rôzne terasy a iné terénne úpravy. Žiaľ, počas podobných úprav padli za obeť generáciami udržiavané extenzívne sady s pestrou paletou ovocných drevín a miestnych krajových odrôd. Došlo tak k homogenizácií, čím sa zabezpečila lepšia úroda, avšak za cenu vyššej chemizácie a deštrukcie pôvodnej biodiverzity. Našťastie mnoho starých sadov a viníc prežilo tieto zásahy, nakoľko naši predkovia ich vytvárali na exponovaných lokalitách, kde sa orať nedalo. Tieto lokality sa najčastejšie pásli, prípadne kosili. Súčasnosť – objavovanie pokladov minulosti Sady a vinice, ktoré prežili socialistické budovanie a nechcený darček spoza Atlantiku – fyloObrázok 1: Oskoruša ku ktorej nás nasmerovala pani z výstavy a ukážka jej plodov
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==