Úvod

Sinice/Cyanobaktérie a riasy
Huby
Lišajníky
Machorasty

 

 

 

ČERVENÝ ZOZNAM SINÍC/CYANOBAKTÉRIÍ A RIAS SLOVENSKA

2. verzia (október 2001)

František HINDÁK & Alica HINDÁKOVÁ
Botanický ústav Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 14, 842 23 Bratislava
e-mail: botuhind@savba.sk, botuali@savba.sk

Predkladaný červený zoznam siníc/cyanobaktérií a rias Slovenska nadväzuje na Červenú knihu ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, 4. diel Sinice a riasy, huby, lišajníky a machorasty (Kotlaba et al., 1995), ktorú možno pokladať za 1. publikovanú verziu červeného zoznamu siníc/cyanobaktérií a rias u nás. Pri zostavovaní tejto 2. verzie sme vychádzali najmä z našich predchádzajúcich prác týkajúcich sa regionálnych alebo národných súpisov a zoznamov siníc/cyanobaktérií a rias Slovenska (Hindák, 1993, 1995; Hindák & Hindáková, 1998, 2000; Hindák & Kováčik, 1993; Hindák & Záhumenský, 1983; Kotlaba et al., 1995; Lhotský et al., 1974), vedeckých publikácií, určovacích kľúčov (Hindák et al., 1974, 1978) alebo vysokoškolských učebných textov (Hindák, 2000; Záhorovská et al., 1995). Prihliadali sme tiež k našim expertíznym posudkom pre štátne orgány ochrany prírody a krajiny SR, ktoré sa týkali tejto oblasti. Prirodzene, ani túto 2. verziu nemožno pokladať za dopracovanú. V budúcnosti bude treba jednak revidovať údaje v kategóriách ohrozenosti, jednak dopĺňať o ďalšie taxóny z jednotlivých skupín siníc/cyanobaktérií a rias.

Problematika zostavovania červených kníh siníc/cyanobaktérií a rias má podobne ako pri iných mikroskopických organizmoch isté špecifiká oproti makroskopickým organizmom. Počet doteraz opísaných a uznávaných druhov siníc/cyanobaktérií a rias je asi 40 tisíc, pričom ich skutočný počet sa odhaduje na niekoľko sto tisíc až na milióny. Podľa Hindáka a Hindákovej (in Marhold & Hindák, eds, 1998) sa na Slovensku až do r. 1997 platne publikoval výskyt 3008 druhov a poddruhových taxónov týchto fototrofných mikroorganizmov, z toho bolo 347 siníc/cyanobaktérií a 2661 rias z rozličných systematických skupín (pozri aj Lhotský et al., 1974; Hindák, 1994). Monitorovať výskyt týchto mikroorganizmov na istom, hoci aj malom území sa však nedá zvládnuť. Okrem toho treba brať do úvahy prirodzenú sukcesiu mikroorganizmov na stanovišti, ktorá môže alebo aj nemusí byť v dôsledku zmenených environmentálnych podmienok. Ak zoberieme do úvahy všetky tieto skutočnosti, prídeme k záveru, že jedine účinný a možný spôsob druhovej ochrany mikroorganizmov je ochrana biotopov a životného prostredia vôbec. Výnimkou môžu byť azda niektoré makroskopické riasy, ktorých výskyt sa viaže na istý vyhranený typ biotopu.

Je zrejmé, že pri mikroorganizmoch nemožno s určitosťou používať niektoré kategórie ohrozenia, napr. EX (nezvestné a vyhynuté druhy), EW (vyhynuté v prírode) alebo NT (takmer vyhynuté). Najviac používanými kategóriami pri siniciach/cyanobaktériách a riasach sú VU (zraniteľný), EN (ohrozený) a CR (kriticky ohrozený). Sem sme zaradili najmä endemické taxóny alebo taxóny opísané z nášho územia, prípadne také, ktorých nález na Slovensku predstavuje mimoriadne cenný údaj o existencii týchto organizmov v Európe alebo vo svete vôbec. V jednotlivých skupinách siníc/cyanobaktérií a rias sa systematické členenie zohľadňuje iba na úrovni triedy, pričom taxóny uvádzame v abecednom poradí. Mená taxónov spolu s autormi označujeme podľa diela Zoznam nižších a vyšších rastlín, časť Sinice/cyanobaktérie a riasy (Hindák & Hindáková, in Marhold & Hindák, eds, 1998). Synonymá uvádzame iba v ojedinelých prípadoch.

Do tejto verzie červenej knihy sme zaradili spolu 281 taxónov, z toho na kategóriu VU pripadá 194, EN 80 a CR 7 taxónov. V skupine prokaryotických cyanobaktérií/siníc (Cyanophyceae/Cyanobacteria) navrhujeme zaradiť do týchto kategórií spolu 35 taxónov, v eukaryotických červených riasach (Rhodophyceae) 8 taxónov, v žltohnedých riasach (Chrysophyceae) 11 taxónov, v rozsievkach (Bacillariophyceae) 64 taxónov, v žltozelených riasach (Xanthophyceae) 2 druhy, v hnedých riasach (Phaeophyceae) 1 druh, v kryptomonádach (Cryptophyceae) 1 druh, v panciernatkách (Dinophyceae) 2 taxóny, v zelených riasach (Chlorophyceae) 137 taxónov, v spájavých riasach (Conjugatophyceae) 4 druhy, v skupine chary (Charophyceae) 15 taxónov a pri euglénach (Euglenophyceae) 1 druh.

POUŽITÁ LITERATÚRA


Sinice/Cyanobaktérie a riasy
Huby
Lišajníky
Machorasty

 

 

 

ČERVENÝ ZOZNAM HÚB SLOVENSKA

3. verzia (október 2001)

Pavel LIZOŇ
Botanický ústav Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 14, 842 23 Bratislava
e-mail: botupali@savba.sk

Výber taxónov
Tretia verzia červeného zoznamu húb Slovenska vychádza predovšetkým z 1. verzie (Lizoň, 1995) a 2. verzie uverejnenej v zozname húb Slovenska (Lizoň & Bacigálová, 1998), ako aj červenej knihy SR a ČR (Antonín & al., 1995). Do zoznamu som zaradil druhy uvedené v prílohe vyhlášky 93/1999 (Anon., 1999), ako aj v novele vyhlášky 93 (r. 2001 spracoval P. Škubla), tiež druhy navrhnuté Európskou komisiou pre ochranu húb (ECCF) do Bernskej konvencie (Perini, 2001) a taxóny opísané zo Slovenska (Lizoň & Jančovičová, 2000). Doplnkami prispeli Vladimír Antonín (Brno), Kamila Bacigálová, Jan Holec (Praha), Soňa Jančovičová a Ivona Kautmanová, za čo im na tomto mieste ďakujem.

Nomenklatúra
Mená (a ich autori) sú uvedené podľa zoznamu húb Slovenska (Lizoň & Bacigálová, 1998) a nomenklatorickej dátabázy IndexFungorum (Kirk, 2001). Pri niektorých akceptovaných menách som uviedol aj synonymum, ak je druh známejší pod týmto menom.

POUŽITÁ LITERATÚRA

  • Anon. 1999. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín č. 93/1999.
  • Antonín, V., R. Fellner, J. Herink, J. Lazeníček, P. Lizoň, F. Kotlaba, & S. Šebek. 1995. Huby. In: Kotlaba, F. (ed.), Červená kniha ohrozených a vzácnych rastlín a živočíchov SR a ČR,Vol. 4. p. 30-119. Príroda, Bratislava.
  • Kirk, P. (ed.). 2001. The CABI Bioscience Databases - IndexFungorum. www.indexfungorum.org.
  • Lizoň, P. 1995. Threatened macrofungi in Slovakia. Biológia 50: 9-12.
  • Lizoň, P., & K. Bacigálová (eds.). 1998. Huby. Fungi. In: K. Marhold & F. Hindák (eds.), Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia, p. 101-227. Veda, Bratislava.
  • Lizoň, P., & S. Jančovičová. 2000. Non-lichenized fungal taxa described from Slovakia. Part 1. Mycotaxon 75: 479-500.
  • Perini, C. 2001. Meeting at the Council of Europe in Strasbourg and current situation. ECCF Newslett. (11): 4-5


Sinice/Cyanobaktérie a riasy
Huby
Lišajníky
Machorasty

 

 

 

INOVOVANÝ ČERVENÝ ZOZNAM LIŠAJNÍKOV SLOVENSKA

Ivan PIŠÚT, Anna GUTTOVÁ, Anna LACKOVIČOVÁ, Eva LISICKÁ
Botanický ústav Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 14, 842 23 Bratislava

Vypracovanie inovovaného Červeného zoznamu lišajníkov Slovenska si vyžiadala požiadavka Centra ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici zosúladiť kritériá ohrozenosti uvádzané v doterajších Červených zoznamoch (Pišút 1985, 1993; Pišút et al. 1996, Pišút et al. 1998; Lackovičová, Guttová, 2000; Liška, Pišút, 1995) s kritériami Verzie 3. 1 IUCN z roku 2001.

Inovácia zoznamu umožnila jednak relatívne dlhá tradícia týchto aktivít na Slovensku, jednak intenzívny lichenologický výskum v poslednom desaťročí, ktorý priniesol mnohé korekcie a doplnky, prispievajúce k objektivizácii našich vedomostí o ohrozenosti lišajníkov na Slovensku. Do Zoznamu sme zahrnuli spolu 573 druhov viac či menej ohrozených. V kategórii EX (vyhynuté alebo nezvestné) uvádzame 90 druhov, v kategórii CR (kriticky ohrozené) 138, v kategórii EN (ohrozené) 48. Kategóriu VU (zraniteľné) reprezentuje 169, kategóriu NT (potenciálne zraniteľné) 116 a napokon kategóriu DD (nedostatočné informácie) 12 druhov. Kategóriu LC sme úmyselne vynechali, pretože by zahŕňala väčšinu ostatných lišajníkov.

Pri kategorizácii sme zohľadňovali:

  • rýchlosť ústupu (týka sa najmä epifytických druhov ohrozovaných imisiami z blízkych i vzdialených zdrojov);
  • frekvenciu výskytu (všetky zriedkavé druhy sú apriorne potenciálne ohrozené);
  • zraniteľnosť podkladu (medzi najzraniteľnejšie patria napr. rašeliniská, vresoviská, spraše, staré medené haldy);
  • zraniteľnosť ekosystémov (medzi najzraniteľnejšie patria napr. xerotermné a vysokohorské ekosystémy).

POUŽITÁ LITERATÚRA

  • Lackovičová, A., Guttová, A., 2000: Lišajníky. In: Maglocký, Š. (ed) a kol., Ochrana flóry v Slovenskej republike. Vyd. Slov. poľnohosp. univerzita v Nitre, Bratislava, Nitra, p. 53-84.
  • Liška, J., Pišút, I., 1995: Lišajníky, p. 120-156. In: Kotlaba, F. (ed.) Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR 4, Sinice a riasy, huby, lišajníky, machorasty. Príroda, Bratislava, 220 pp.
  • Pišút, I., 1985: Zoznam vyhynutých, nezvestných a ohrozených lišajníkov Slovenska (l. verzia). Biológia, Bratislava 40: 925-935.
  • Pišút. I., 1993: List of extinct, missing and threatened lichens in Slovakia - the second draft. Biológia, Bratislava, 48: 19-26.
  • Pišút, I., 1999: Mapovanie rozšírenia epifytických lišajníkov na Slovensku (1970-1981). Vyd. Botanický ústav SAV, Bratislava, 120 pp.
  • Pišút, I., Lackovičová, A., Lisická, E., 1996: A second checklist and bibliography of Slovak lichens. Biologia, Bratislava, 51/ Supplement 3: 1-79.
  • Pišút, I., Guttová, A., Lackovičová, A., Lisická, E., 1998: Lichenizované huby (lišajníky). Lichen-forming fungi (lichens). - In: Marhold, K., Hindák, F. (eds), Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia, Veda, Bratislava, p. 229-295.


Sinice/Cyanobaktérie a riasy
Huby
Lišajníky
Machorasty

 

 

 

INOVOVANÝ ČERVENÝ ZOZNAM MACHORASTOV SLOVENSKA

Anna KUBINSKÁ, Katarína JANOVICOVÁ, Rudolf ŠOLTÉS

Aktualizáciu Červeného zoznamu machorastov Slovenska sme vypracovali na požiadanie Centra ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici o zjednotenie kritérií ohrozenosti pre všetky skupiny rastlín, rastúcich na území Slovenska, s kritériami Verzie 3.1 IUCN z r. 2001.

Na Slovensku evidujeme 909 druhov machorastov, z toho 226 pečeňoviek a rožtekov a 683 taxónov machov.

Machorasty Slovenska predstavujú veľmi významnú skupinu, ktorá citlivo reaguje a indikuje všetky zmeny v prírodných pomeroch, najmä však zmeny antropogénneho charakteru. Za hlavné faktory ohrozenia machorastov považujeme rekultivačné práce na bývalých močariskách, rozorávanie slanísk, úhorov a pastvísk, odvodňovanie rašelinísk a slatinných lúk, tažbu rozličných substrátov (rašeliny, spraše, kameňa, pieskov), urbanistické zásahy, likvidáciu epifytov v dôsledku ťažby dreva v lesoch, obmedzovanie pastvy na horských lúkach a tým potláčanie koprofilných druhov machorastov, zvýšenú chemizáciu v poľnohospodárstve, aridizáciu ovzdušia v oblastiach veľkých priemyselných a mestských aglomerácií, kyslé dažde, znečistenie vodných tokov a i.

Pri výbere taxónov do Červeného zoznamu sme zohľadnili všetky tieto aspekty ohrozenosti a zaevidovali sme spolu 496 druhov, v kategórii Ex (vyhynuté alebo nezvestné) 26 , v kategórii CR (kriticky ohrozené) 95, v kategórii EN (ohrozené) 104, v kategórii VU (zraniteľné) 112, v kategórii NT (potenciálne zraniteľné) 85 a v kategórii DD (nedostatočné informácie) 74 druhov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

  • Kubinská, A., Janovicová, K., 1996: A second checklist and bibliography of Slovak bryophytes. Biologia, Bratislava, 51/Suppl. 3, p. 81-146.
  • Kubinská, A., Janovicová, K., Peciar, V., 1996: The list of extinct, missing and threatened bryophytes (Bryophyta) of Slovakia (1st version). Biologia, Bratislava, 51, 4, p. 373-380.
  • Kubinská, A., Janovicová, K., 1998: Machorasty (Bryophyta), p. 297-331. In: Marhold, K., Hindák, F. (eds.), Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda SAV, Bratislava, 687 pp.
  • Kubinská, A., Janovicová, K., 2000: Machorasty, p. 87-108. In: Maglocký, Š. a kol.: Ochrana flóry v Slovenskej republike. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 180 pp.
  • Pilous, Z., 1998: Rod Rhynchostegiella s. l. (Bryophyta, Brachytheciaceae) ve Slovenské republice. Zprávy Čes. Bot. Společ., Praha, 30: 85-90.
  • Pilous, Z., Šoltés, R., 2001: Oreoweisia torquescens, a new species to the bryophyte flora of Carpathians (The High Tatra Mts, Slovakia). Biologia, Bratislava, 56,1: 29-31.
  • Šmarda, J., 1958: Doplňek k mechúm Slovenska IV. Biol. Práce Slov. Akad. Vied 4: 1-35.
  • Šoltés, R., 1994: Červená listina endemických, chránených a ohrozených taxónov flóry; machorasty, p. 476-478. In: Vološčuk, I., et al. (eds.): Tatranský národný park, biosférická rezervácia. Vyd. Gradus, Martin, 551 pp.
  • Váňa , J., Soldán, Z., 1995: Machorasty, p. 157-192. In: Kotlaba, F., (ed): Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR 4(Sinice a riasy, huby, lišajníky)
  • Whitehouse, H. L. K., 2001: Bryophytes of arable fields in Quebec and Slovakia, including new records of Bryum demaretianum Arts. Lindbergia 26: 29-32.