Ochrana drevín rastúcich mimo lesa je na Slovensku zabezpečovaná najmä ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") a vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). V súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín najmä zákonom č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z.z. ktorým sa vydáva zoznam inváznch nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky a vyhláškou MŽP SR č. 450/2019 Z.z. ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov
Drevina rastúca mimo lesa
Drevinou rastúcou mimo lesa je strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku (ďalej len „drevina“) [§ 2 ods. 2 písm. m) zákona]
Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy (§ 42 ods. 4 tretia veta vyhlášky).
Ochrana drevín
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu (§ 22 ods.1 vyhlášky).
Zákazy na úseku ochrany drevín
Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47 ods. 1 zákona).
Poškodzovanie drevín
Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín (§ 22 ods. 2 vyhlášky).
Ničenie drevín
Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín (§ 22 ods. 3 vyhlášky).
Povinnosti vlastníkov (správcov, nájomcov) pozemkov s výskytom drevín
Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§ 47 ods. 2 zákona).
Ošetrovanie drevín
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia (§22 ods. 4 vyhlášky).
Udržiavanie drevín
Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä (§22 ods. 4 vyhlášky):
a) zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu,
b) kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy v koreňovej mise dreviny,
c) starostlivosťou o koreňovú misu dreviny s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu,
d) vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,
e) odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny
f) odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú ich stabilitu a okolie,
g) vykonávaním nevyhnutných mechanických, biologických alebo iných opatrení proti škodcom a chorobám,
h) včasným ošetrením poranenia dreviny,
i) odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny drevíny.
Orgán ochrany prírody vo veciach ochrany drevín
Orgánom ochrany prírody vo veciach ochrany drevín v zastavanom území obce je obec (§ 69 zákona). Pôsobnosť obce vo veciach ochrany drevín (§47 a 48 zákona), ak sú na to závažné dôvody, si môže vyhradiť územne príslušný okresný úrad (§ 68 zákona).
Orgánom ochrany prírody vo veciach ochrany drevín za hranicami zastavaného územia obce je územne príslušný okresný úrad (§ 68 zákona).
Iné, ako už uvedené kompetencie okresného úradu a obce, sú ustanovené v § 68 a 69 zákona.
Výruby drevín
Ak zákon neustanovuje inak, na výrub dreviny sa podľa § 47 ods. 3 prvá veta zákona vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Prípady v ktorých sa súhlas na výrub nevyžaduje sú ustanovené v § 47 ods. 4 zákona.
Súhlas na výrub dreviny vydáva orgán ochrany prírody formou písomného rozhodnutia a na jeho vydanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Konanie týkajúce sa výrubu dreviny začína na základe písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny.
Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 vyhlášky.
Podmienky na vydanie súhlasu na výrub dreviny
Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len
- po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a
- so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a
- po vyznačení dreviny určenej na výrub (§ 47 ods. 3 druhá veta zákona).
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na (§22 ods. 10 vyhlášky):
- druh a zdravotný stav dreviny,
- funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
- ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny
Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydávaní súhlasu sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra do konca februára (§22 ods. 11 vyhlášky).
Náhradná výsadba a finančná náhrada za vyrúbané dreviny (§ 48 ods. 1 a 2 zákona)
Výrubom dreviny vznikne ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť. Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy .
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov.
Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny . Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.
Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa § 48 ods. 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
Evidencia príjmov za finančnú náhradu a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
Obce sú povinné viesť evidenciu o príjmoch za finančnú náhradu za vyrúbané dreviny a ich použití na vykonanie opatrení ustanovených zákonom a o pozemkoch vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode (§ 48 ods. 3 zákona).
Uvedené, ale aj ďalšie podrobnosti práv a povinnosti pri ochrane drevín, spoločenskej hodnoty drevín a vyznačovania drevín pred výrubom sú ustanovené v § 46 až 49 a § 95 zákona a v § 22 a 42 vyhlášky.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.