Napriek tvrdému odporu sa ministerstvu životného prostredia po sedemnástich rokoch podarilo zmeniť k lepšiemu súčasné pomery panujúce v národných parkoch. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny prijatá Národnou radou SR zakazuje plošné výruby v národných parkoch a významne posilňuje kompetencie Štátnej ochrany prírody SR v treťom a vyššom stupni ochrany.
Spomínaná novela nie je všeliekom na dlhé roky neriešené problémy, ale predstavuje prvý krok z bludného kruhu ochrany prírody. Nakoľko panuje množstvo otázok, rozhodli sme sa v spolupráci s ministerstvom životného prostredia na tie najčastejšie zodpovedať na jednom mieste, otázky budeme priebežne aktualizovať.
Bude sa novela týkať len národných parkov vyhlásených v budúcnosti? / Znefunkčnil pozmeňovací návrh poslanca Smeru navrhovanú úprava udeľovania výnimiek? / Neohrozí tento pozmeňovací návrh právo veta ŠOP či iné dôležité body ochrany prírody v národných parkoch? / Musí sa nanovo vyhlásiť TANAP aby tam novela platila?
Tieto otázky predstavujú zbytočné obavy. Takáto novela by nemala žiaden zmysel. Je pravdou, že prešiel jeden pozmeňovací návrh, ten sa však netýka novely ako celku. Týka sa len rozhodovania okresných úradov o povolení prípadných výnimiek z územnej ochrany. Namiesto (pôvodnej) trojročnej prechodnej lehoty tieto prísnejšie pravidlá pre povolenie prípadnej výnimky sa budú uplatňovať po vyhlásení chráneného územia. Všetky sprísnenia navrhnuté v rámci novely zákona a jednotlivých stupňov ochrany, vrátane zákazu plošných výrubov, záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, atď. platia bez obmedzení po účinnosti novely zákona na území všetkých existujúcich chránených území.
V prípade Tatranského národného parku, ako aj iných národných parkov sa plánované zonácie spájajú s úpravou ich hraníc. Preto sa zonácie ustanovujú v rámci procesu prevyhlásenia národných parkov, ako tomu bolo aj v prípade Národného parku Slovenský raj. Uvedené sa týka aj Tatranského národného parku, pre ktorý už bol spracovaný projekt ochrany.
Národné parky stále nebudú rozhodovať o tom, čo sa na ich území deje. Nie sú totiž orgánom štátnej správy, ale len akousi poradnou organizáciou.
Táto informácia je napol pravdivá. Správy národných parkov sa skutočne nestali orgánom štátnej správy, avšak v mnohých prípadoch je rozhodnutie/záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody podmienené ich stanoviskom. Je tomu tak práve v tých najdôležitejších prípadoch, akými sú náhodná či plánovaná ťažba. Ďalšie činnosti, ako sú zásahy do vodných tokov alebo brehových porastov v chránených územiach možno vykonávať len po dohode s nimi. Na druhej strane ani nebolo zámerom tejto novely spraviť z odbornej organizácie, ktorej jednou z hlavných úloh je plánovať a realizovať manažment chránených území, orgán štátnej správy. Nebolo cieľom meniť systém organizácie štátnej správy, ale naopak, čo najskôr vyriešiť najpálčivejšie problémy ochrany národných parkov. Teda zakázať plošné výruby a dať štátnym ochranárom reálne právomoci. Pre ministerstvo bolo podstatné zastaviť autá naložené guľatinou, ktoré opúšťajú národné parky. Následne možno otvárať organizačnú štruktúru rezortov.
Treba Štátnej ochrane prírody SR nové kompetencie? Nestačili súčasné? Nemohli aj dnes zabrániť veľkoplošnej ťažbe v chránených územiach? Ak mohli, prečo to nerobili?
Prax ukázala, že existujúci mechanizmus nebol dostatočný. Novela zákona v prepojení na novelu zákona o lesoch to zásadne mení. Predovšetkým, na rozdiel od súčasného stavu, ochranári budú mať okamžite informácie o tom, že sa ide náhodná ťažba vykonať. A samozrejme, nebude možné ťažbu v stanovenom rozsahu vykonať, ak Štátna ochrana prírody nevydá súhlasné stanovisko. Súčasne zákon stanovuje povinnosť orgánu ochrany prírody na základe záväzného podnetu Štátnej ochrany prírody vydať predbežné opatrenie, ktorým ťažbu okamžite obmedzí alebo zakáže.
Aké kompetencie získa Štátna ochrana prírody SR pri plánovanej ťažbe? Prečo vypadla právomoc pre štátnu ochranu prírody vyjadrovať sa k plánovanej ťažbe.
Povinnosť štátnej ochrany prírody vyjadrovať sa k plánovanej ťažbe nevypadla. Programy starostlivosti o lesy, ktoré sa uplatňujú v chránených územiach, sa budú vypracúvať po dohode so štátnou ochranou prírody. Štátna ochrana prírody taktiež bude mať zo zákona pôsobnosť stanoviť požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy, ktoré sa budú musieť zohľadniť. V prípade plánovanej ťažby (podľa programu starostlivosti o les) sa tak posilňuje pozícia štátnych ochranárov. Schválenie programu starostlivosti o les nebude totiž možné bez súhlasu štátnych ochranárov. Dokonca v prípade, že by navrhovaná plánovaná ťažba mohla významne ovplyvniť biotopy v chránených územiach, bude potrebné pri návrhu programu starostlivosti posúdenie vplyvov na životné prostredie - podľa zákona o EIA. V súčasnosti toto nie je povinnosť
Zákon o ochrane prírody dáva ŠOP právo veta na akúkoľvek aj náhodnú ťažbu, alebo inú stavebnú činnosť na celom území NP - Ktorý paragraf a odseky o tomto pojednávajú?
Relevantné sú v tomto kontexte nové ustanovenia §14, odseky 2, 6, 7 a 8.
V chránených parkoch budú porušované ústavné práva súkromných vlastníkov. Novela nezlepšuje situáciu neštátnych vlastníkov.
O otázke či obmedzenie súkromných vlastníkov na chránených územiach je porušením ich ústavných práv už rozhodoval ústavný súd. A ten podnet zamietol. Súkromným vlastníkom štát vypláca kompenzácie za obmedzenie bežného hospodárenia. V priemere ide ročne o sumu 3 milióny eur.
Novela na tom nič nemení. Práve naopak, vyšla v ústrety aj požiadavke súkromných vlastníkov. Po novom budú môcť urbariáty žiadať náhradu aj za pozemky neznámych vlastníkov, ktoré obhospodarujú v národnom parku.
Výrub drevín mimo lesa budú bez správneho konania
Práve naopak - výruby podľa novely budú podliehať prísnejšiemu režimu oproti dnešku. A okruh správnych konaní sa rozširuje. Pretože odteraz bude napríklad potrebný súhlas aj pri stromoch s obvodom kmeňa nad 40 cm, ak rastú v záhradách, ktoré sa majú zastavať. Dnes je možné mimo konania rúbať napríklad podľa cestného, vodného alebo iného zákona. To sa ruší a výrub bude možný, len ak ho v odôvodnených prípadoch nariadi orgán štátnej správy. A do tretice pri povinných výruboch, napríklad brehových porastov, cestnej zelene sa bude vyžadovať súhlasné stanovisko orgánov ochrany prírody, čo doteraz nebolo.
Extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces EIA
Už dnes procesu EIA/SEA podliehajú činnosti, ktoré môžu mať významný vplyv na chránené územia. Nová úprava zákona toto nemení. Naopak dokonca zužuje okruh prípadov, ktoré takémuto posudzovaniu doteraz nepodliehali. Po novom posudzovaniu budú podliehať už aj programy starostlivosti o lesy, na základe ktorých sa realizuje ťažba dreva v lesoch. Novela totiž určuje, že v prípade významných dopadov na chránené územia, programy starostlivosti musia ísť do posudzovania. O tom, či program starostlivosti o lesy ovplyvní chránené územia rozhodnú štátni ochranári.
Ak rozhodne štát, bude sa rúbať, strieľať, striekať chémia vo všetkých chránených územiach, všetko s vylúčením verejnosti
Podľa existujúceho zákona má verejnosť (občianske združenia atď.) možnosť byť účastníkom konania vo všetkých správnych konaniach. Novela zákona na tomto pravidle nič nemení. No vďaka našej novele sa rušia niektoré výnimky. Napríklad správnemu konaniu za účasti verejnosti budú podliehať aj činnosti vykonávané podľa programu starostlivosti o lesy nad rámec určených podmienok územnej ochrany, napríklad postreky v chránených územiach, výstavba lesných ciest alebo plošné výruby. Takisto sa rušia zákonné výnimky týkajúce sa území s najvyšším stupňom ochrany, ktoré neumožňovali účasť verejnosti, keďže neboli vydávané v správnych konaniach, zostane len možnosť vykonať zásahy na záchranu chránených živočíchov a rastlín a zásahy proti nepôvodným druhom. Okamžite dostaneme informácie o tom, že sa ide náhodná ťažba vykonať. A samozrejme, nebude možné ťažbu vykonávať ak Štátna ochrana prírody nevydá súhlasné stanovisko. Následné konanie o obmedzení a zakázaní, už len určuje podrobnosti obmedzenia alebo zákazu.
Novela tiež pôvodne navrhovala, aby chránené územia vyhlasovalo Ministerstvo životného prostredia alebo okresné úrady. Koaliční poslanci si však odhlasovali ponechanie súčasného stavu, kde chránené územia vyhlasuje vláda. Tá pritom ich vyhlasovanie často blokuje." - Je toto pravda alebo nie? V čome je súčasný a ponechaný systém lepší?
Ide o pravdivé tvrdenie, ktoré sa týka vybraných maloplošných chránených území. Cieľom presunu pôsobnosti na okresné úrady, resp. MŽP SR bolo predovšetkým zjednodušiť proces vyhlasovania území európskeho významu. Nutné je však podotknúť, že novela zákona v nadväznosti na vypustenie zmeny v kompetenciách vo vyhlasovaní chránených území rieši vyhlasovanie týchto území prostredníctvom vydania jednotného zoznamu, čím sa vyhne zdĺhavému procesiu ich vyhlasovania na základe jednotlivých vyhlášok, resp. nariadení.
Zákon o ochrane prírody dáva ŠOP právo veta na akúkoľvek aj náhodnú ťažbu, alebo inú stavebnú činnosť na celom území NP - Ktorý paragraf a odseky o tomto pojednávajú?
Relevantné sú v tomto kontexte nové ustanovenia § § 14, odseky 2, 6, 7 a 8. Na umiestnenie stavby, ako aj na vykonanie terénnych úprav sa bude vyžadovať súhlas orgánu ochrany s výnimkou tých, ktoré podliehajú povoľovaciemu konaniu podľa stavebného zákona – pri týchto sa ale taktiež vyžaduje súhlasné stanovisko orgánu ochrany prírody. Na vykonanie náhodnej ťažby nad výmeru 0,3 ha sa bude vyžadovať súhlasné stanovisko ŠOP SR. Akúkoľvek inú náhodnú ťažbu bude orgán ochrany prírody povinný na základe podnetu ŠOP SR obmedziť alebo zakázať v zákonom určenej lehote.
Čo to znamená, že bude plánovaná ťažba pod kontrolou štátnych ochranárov?
- Bude sa vyžadovať záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody, v ktorom musí byť vyjadrený jeho súhlas, pokiaľ ide o schválenie programu starostlivosti o lesy bez ohľadu na to o aké územie ide.
- V prípade programov starostlivosti o lesy, ktoré sa budú vzťahovať na chránené územia, tieto budú vypracované po dohode so ŠOP SR + ŠOP SR bude záväzne prostredníctvom orgánu ochrany prírody určovať požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie programov starostlivosti o lesy a zúčastňovať sa ich prerokovania
- Programy starostlivosti o lesy vzťahujúce sa na územia Natura 2000 budú podliehať posúdeniu z hľadiska ich vplyvov na územia Natura 2000 (posúdenie bude pre orgány ochrany prírody zabezpečovať ŠOP SR); pokiaľ nebudú na základe posúdenia vylúčené významné vplyvy návrhu programu starostlivosti o lesy na tieto územia, návrh programu starostlivosti o lesy bude ďalej posudzovaný v rámci procesu SEA
Novela zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. - Ktorý paragraf a odskey o tom hovoria?
- 14 ods. 1 písm. l) – zákaz používania iných spôsobov hospodárenia v lesoch ako prírode blízkeho hospodárenia (definuje zákon o lesoch)
§ 14 ods. 8 – vyžaduje sa súhlasné stanovisko ŠOP SR na vykonanie náhodnej ťažby nad 0,3 ha
"Pôvodne sa štátni ochranári mali záväzne vyjadrovať aj k plánovanej ťažbe, teda k programom starostlivosti o les. To by podľa MŽP mala obsahovať novela zákona o lesoch, ktorá je aktuálne tiež v príprave." - Je to tak? Bude sa ŠOP záväzne vyjadrovať k PSOL?
- V prípade programov starostlivosti o lesy, ktoré sa budú vzťahovať na chránené územia, tieto budú vypracované po dohode so ŠOP SR + ŠOP SR bude záväzne prostredníctvom orgánu ochrany prírody určovať požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie programov starostlivosti o lesy a zúčastňovať sa ich prerokovania
- Programy starostlivosti o lesy vzťahujúce sa na územia Natura 2000 budú podliehať posúdeniu z hľadiska ich vplyvov na územia Natura 2000 (posúdenie bude pre orgány ochrany prírody zabezpečovať ŠOP SR); pokiaľ nebudú na základe posúdenia vylúčené významné vplyvy návrhu programu starostlivosti o lesy na tieto územia, návrh programu starostlivosti o lesy bude ďalej posudzovaný v rámci procesu SEA
50% územia NP bude v bezzásahovom režime - Ktorý paragraf a odseky o tomto pojednávajú?
- 30 ods. 4 + cieľom je viac ako 75 percent (§ 19)
"Extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces EIA ak tak rozhodne štát. - Je vôbec možné, aby všetky činnosti v NP išli cez EIA zákon? Nie je riešením právo veta zo strany ŠOP?
Cez EIA zákon pôjdu plány/projekty, u ktorých nebude možné vylúčiť významný vplyv na územia Natura 2000. Samozrejme v praxi pôjde len o plány a projekty, ktoré sa k orgánom ochrany prírody dostanú (budú k nim vydávať súhlas alebo budú dotknutým orgánom) s tým, že ak pôjde o neschváliteľné plány alebo projekty, tieto sa môžu odmietnuť bez toho, aby do procesu EIA/SEA vôbec šli.
"Novela zákona umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania." - Je toto pravda, reps. v čom je dôležité/nedôležité táto požiadavka? Ktorá časť zákona o tomto pojednáva?
Novelou zákona sa riešia aj výruby drevín rastúcich mimo lesa (§ 47) s tým, že výruby drevín budú podliehať prísnejšiemu režimu oproti existujúcemu stavu. Výnimkou sú len výruby súvisiace s plnením úloh obrany štátu vo vojenských obvodoch a územiach potrebných alebo slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré nebudú podliehať výrubovému konaniu v rámci správneho konania. V danom prípade ide o úpravu, ktorá sa do zákona dostala na základe požiadavky uplatnenej MO SR v rámci MPK. Prísnejší režim výrubu drevín vyplýva z nasledovných zmien:
a) Súhlas na výrub drevín v správnom konaní sa po novom bude vyžadovať na výrub stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm, ak rastú v záhradách, ktoré sú územným plánom určené na zastavanie. Doteraz takéto dreviny nepodliehali výrubovému správnemu konaniu.
b) Podľa doterajšej úpravy výrubovému správnemu konaniu nepodliehali výruby v prípadoch, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplývala z osobitných predpisov (cestný zákon, vodný zákon a iné). Podľa novej právnej úpravy pôjde len o prípady, ak takýto výrub podľa osobitných predpisov nariadi orgán štátnej správy.
c) Upravuje sa tiež postup orgánov ochrany prírody v prípadoch týkajúcich sa oznámení o výruboch drevín, ktoré je nevyhnutné vykonať podľa osobitných predpisov. Ide napríklad o výruby brehových porastov, výruby drevín pri cestách a pod. Tento postup nebol v správnom konaní ani podľa doterajšej úpravy. Nová úprava oproti doterajšej úprava zavádza povinnosť vyžiadať si v takýchto prípadoch súhlasné stanovisko orgánu ochrany prírody, čo doteraz neexistovalo. Taktiež nová úprava dáva orgánu ochrany prírody pôsobnosť rozhodnúť o tom, či je takýto výrub nevyhnutný a teda či má podliehať výrubovému správnemu konania, čo doteraz taktiež neexistovalo.
„Zákon nezlepšuje možnosti kompenzácií súkromným vlastníkom lesov v NP.“ - Je to pravda? Ak nie, ktorý paragraf a odseky hovoria o zlepšení?
Novelou zákona sa vlastníkom pozemkov zlepšujú možnosti kompenzácie – finančnej náhrady pre pozemkové spoločenstvá tým, že jednak budú oprávnené si nárokovať finančnú náhradu aj za podiely neznámych vlastníkov, ktoré majú v nájme a taktiež umožňuje nárokovať si finančnú náhradu aj pre spoločne obhospodarované nehnuteľnosti (doteraz to bolo možné len pre spoločné nedeliteľné nehnuteľnosti) – ide o úpravu § 61e ods. 3 a 4
"Štátne pozemky neprejdú pod správy národných parkov."
Áno, to je jedna z mála dôležitých zmien, ktorú sa nepodarilo presadiť, lebo na to nebola dostatočná politická vôla ostatných koaličných partnerov. MŽP SR ju však presadzovalo a bude sa naďalej snažiť presvedčiť zainteresovaných takúto jednotnú správu pod MŽP SR presadiť.
