V uplynulých dňoch sa zamestnanci našej Správy CHKO Štiavnické vrchy zúčastnili v súčinnosti s riaditeľstvom ŠOP SR na monitoringu hlavátky podunajskej na toku Hrona, v časti územia európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona. Územie zahŕňa časť toku Hrona medzi Lovčou a Hronským Beňadikom. Jedným z chránených druhov na tomto území je práve aj hlavátka podunajská. Niekoľkým jedincom boli v minulom roku inštalované čipy, a tie sú v rámci projektu Monitoring II. pravidelne monitorované.
Územie európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona bolo vyhlásené výnosom Ministerstva životného prostredia SR č.3/2004 – 5.1 zo 14.júla 2004 na ochranu biotopu 91E0 – Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a druhov:
| Mrena karpatská | Barbus meridionalis |
| Hrúz Vladykov | Gobio albipinnatus |
| Hrúz Kesslerov | Gobio kessleri |
| Hlavátka podunajská | Hucho hucho |
| Lopatka dúhová | Rhodeus sericeus amarus |
Hlavátka patrí medzi najväčšie lososovité ryby. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky 1,5 m a hmotnosti do 50 kg. Dožíva sa viac ako 15 rokov. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze takmer kruhové. Hlava je trojuholníkovitá s veľkými očami a koncovými ústami. Plutvy okrem chvostovej sú relatívne malé. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé, s tmavými okrúhlymi škrvnami, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté. Nedospelé jedince sú svetlejšie s 7 – 12 priečnymi tmavými pruhmi na bokoch.
Hlavátka preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrže s chladnou vodou. Hlavátka je dravec, v mladosti požiera rôzne vodné bezstavovce, v dospelosti predovšetkým ryby, ale korisťou môžu byť aj žaby, drobné cicavce a vtáky. Teritoriálny potamodromný druh podniká krátke potravné a neresové migrácie hore prúdom, dokáže prekonať prekážky až do výšky 150 cm. Je to reofilný, ikry ukrývajúci, litofilný druh, pohlavne dospieva v troch až štyroch rokoch. Pred neresom, ktorý prebieha v pároch v apríli až máji, vyhľadáva čisté štrkovité dno. Relatívna plodnosť je približne 1 200 ikier na 1 kg hmotnosti samice. Po príchode na neresisko bojujú samce o samicu, slabšieho samca víťaz odoženie. Pár spoločne 2 – 4 dni buduje hniezdo, pričom sú ryby schopné premiestňovať aj kamene vo veľkosti ľudskej hlavy.
Typickým stanovišťom hlavátky je podhorská zóna riek, kde teplota vody v lete v priemere nepresahuje 15 °C a obsah kyslíka neklesá pod 8 mg/l. Mlaď sa zdržiava pri brehu, staršie hlavátky ďalej od brehu, v širších a hlbších úsekoch riek. Vyskytuje sa aj v jazerách a údolných nádržiach, kde sa občas vysadzuje jej násada. Tu sa zdržiava prevažne pri brehu alebo v ústiach prítokov. Početnosť hlavátky je u nás už veľmi nízka. Spoločenská hodnota je 830 €.
Zdroj: http://chkostiavnickevrchy.sopsr.sk/hlavatka-podunajska-na-hrone/
