Ako nahlásiť škody spôsobené chráneným živočíchom?

Ak sme rozumní a vážime si prírodu okolo seba, tak chceme i vlka sýteho i ovcu celú, alebo takto: Vlkom strhnuté ovce, alebo medveďom navštívené včelstvá nepotešia žiadneho chovateľa. Je množstvo chovateľov oviec či včelárov, ktorí sa ešte nestretli s tým, ako a komu nahlásiť prípadnú škodu, ktorá im vznikla na stáde oviec, či na včelstvách. Niektorí z nich dokonca ani netušia, že niečo také ako štátne kompenzácie za škody existujú.

Čo teda hovorí o danej problematike legislatíva? Samotné škody spôsobené chránenými živočíchmi rieši Zákon o ochrane prírody a krajiny NR SR č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a to v ustanoveniach uvedených v paragrafoch § 97 až § 102. V zmysle tohto zákona veľké šelmy predstavujú určené živočíchy, pri ktorých štát zodpovedá za škody na poľnohospodárskych plodinách, hospodárskych zvieratách, včelstvách, pastierskych strážnych psoch, drevinách, okrem rysa aj na poľovnej zveri a v neposlednom rade, aj na živote a zdraví ľudí.

Škody spôsobené veľkými šelmami riešia tiež jednotlivé programy starostlivosti (PS) o rysa ostrovida, vlka dravého a medveďa hnedého. Uvedené PS o veľké šelmy predstavujú základné návody, ako chrániť majetok (tzv. preventívne opatrenia) pred škodami spôsobenými veľkými šelmami  a tiež ako uplatňovať nárok na úhradu finančných prostriedkov v prípade, že takéto škody vzniknú.

Celá ôsma časť: „Náhrada škody spôsobená živočíchmi“  je v zákone o ochrane prírody a krajiny venovaná  práve škodám spôsobeným určenými živočíchmi,  teda aj veľkými šelmami. Táto časť má množstvo paragrafov a odstavcov. V tomto texte sa sústredíme hlavne na najčastejšie vznikajúce škody, a to škody na hospodárskych zvieratách, predovšetkým na ovciach a kozách a škody na včelstvách. Chronologicky uvádzame jednotlivé kroky procesu od nahlásenia po spracovanie škody:

1. Najdôležitejšie je čo najskôr písomne udalosť o škode nahlásiť príslušnému orgánu ochrany prírody (príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie) v územnej pôsobnosti ktorého škoda vznikla, o čom hovorí § 100, ods. 1 vyššie citovaného zákona. V praxi to  znamená, že poškodený písomne do piatich dní nahlási škodu príslušnému okresnému úradu. 
2. Príslušný okresný úrad následne po ohlásení škody zvolá do troch dní šetrenie za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy (§ 101, ods. 1), čo v praxi znamená, že poškodený, zástupca okresného úradu, veterinár a zamestnanec Štátnej ochrany prírody SR sa stretnú na mieste, kde škoda vznikla za účelom jej posúdenia. Spíše sa protokol a zaistia sa dôkazy (fotodokumentácia, zabezpečenie majetku a pod.).

Odporúčanie mimo citovaný zákon: najideálnejšie je škodu písomne nahlásiť príslušnému okresnému úradu, bezprostredne po zistení škody a zároveň telefonicky kontaktovať zamestnanca Štátnej ochrany prírody SR. Prečo uvádzame toto odporúčanie? Ak poškodený splní vrchnú lehotu nahlásenia škody do piatich dní a okresný úrad do  troch dní  od ohlásenia škody zvolá šetrenie, prebehnúť môže celkovo až 10 dní. Vo veľa prípadoch nie je možné po 10 dňoch od vzniku škody objektívne posúdiť, či ide o škodu spôsobenú chráneným živočíchom, resp. veľkou šelmou (štádium rozkladu riešených zvierat, nepriaznivé poveternostné podmienky, vďaka ktorým zanikne možnosť prípadného stopovania pôvodcu škôd a pod.).

3. Po skončení terénnej obhliadky a preukázaní, že škoda bola spôsobená veľkou šelmou je pre poškodeného ďalším krokom podanie písomnej žiadosti o úhradu vzniknutej škody na príslušný okresný úrad čo upravuje § 100, ods. 2 vyššie citovaného zákona. V praxi to znamená, že poškodený zašle písomnú žiadosť na príslušný okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie so všetkými potrebnými dokladmi a podkladmi. To všetko musí stihnúť v termíne do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
4. Veľmi dôležité pri žiadosti o náhradu škody je uvedomiť si skutočnosť, že pokiaľ stádo hospodárskych zvierat, poľnohospodárske plodiny, dreviny, alebo včelstvá neboli dostatočne zabezpečené voči škodám, štát za škodu nezodpovedá a teda škoda nemôže byť uznaná a neskôr aj kompenzovaná. Každý hospodár teda musí mať na zreteli, že hospodárske zvieratá musia byť umiestnené buď v uzatvorenom priestore resp. za funkčným elektrickým ohradníkom, alebo ak sú zvieratá voľne pasené, musí byť v ich prítomnosti a dohliadať na ne fyzická osoba s pusteným pastierskym psom (§ 98, ods. 1, písm. a)). Takisto včelstvá musia byť zabezpečené podľa § 98, ods. 4. buď trvalým oplotením, alebo funkčným elektrickým ohradníkom. Prevencia voči škodám v oblasti s trvalým výskytom veľkých šeliem je zásadná, či už ako ochrana majetku, ale i ako podmienka pre akceptovanie a úhradu  prípadných škôd na stádach a včelstvách.

Text a foto: Peter Drengubiak