Spájať bezzásahové zóny s povodňou vo Vysokých Tatrách je irelevantné

Spájať bezzásahové zóny s povodňou vo Vysokých Tatrách je irelevantné

Reakcia Štátnej ochrany prírody SR na nepodložené tvrdenie Slovenskej lesníckej komory ohľadom spojitosti bezzásahových zón s povodňou vo Vysokých Tatrách:

Štátna ochrana prírody SR považuje vyhlásenia Slovenskej lesníckej komory ohľadom povodne vo Vysokých Tatrách za nepodložené. Spájať bezzásahové zóny v Tatranskom národnom parku (TANAP) s tohto týždňovou povodňou je irelevantné. Vylučuje to samotný charakter bezzásahových zón v národnom parku, ale aj rozloženie tokov, na ktorých bola vyhlásená povodňová aktivita.

„V súčasnosti má TANAP v bezzásahovej zóne približne 40 % územia. A dominantnú časť tvoria skaly a kosodrevina. Teda diskusia o vodozádržnej funkcii tohto územia v súvislosti s obhospodarovaním lesa mi príde irelevantná,“ vyhlásil riaditeľ správy Tatranského národného parku Pavol Majko. Podľa jeho slov, pri takom množstve zrážok aké padli lokálne vo Vysokých Tatrách, najmä nad hornou hranicou lesa, je obviňovanie bezzáhových zón absolútne nezmyselné. Problém treba vidieť v zmene klímy, ktorá sa prejavuje aj lokálnymi povodňami. A to nie len v blízkosti národných parkov.

Spojitosť medzi povodňami a bezzásahovými zónami v žiadnom prípade nepotvrdzujú ani toky, na ktorý bol v stredu 18. júla 2018 vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Z celkových šiestich tokov, dva ani nepretekajú bezzásahovým územím (Osturniansky potok s prítokmi a Frankovský potok), dva pramenia v bezzásahovej lokalite a prechádzajú na územie s bežným hospodárením (Studený potok a Potok Biela). Len dva vodné toky v nadpolovičnej časti svojho toku pretekajú bezzásahovým územím (Javorinka a Biela voda). Aj tie však pramenia nad hornou hranicou lesa.

O vzťahu medzi bezzásahovými zónami a povodňami tak možno hovoriť len na základe skúseností z iných lokalít. Tie však potvrdzujú, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina. Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Čo sa podpisuje aj na skutočnosti, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samé obnovujú. Na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať.

Text: ŠOP SR

FOTO: ilustračné (internet)

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...