Aktuálne ´Babie leto´ láka čoraz väčší počet turistov do prírody. Aj na východnom Slovensku je čo obdivovať. Tí, čo už vystúpili na Zborovský hrad si isto všimli aj tamojšiu prírodnú rezerváciu.
Prírodná rezervácia Zborovský hradný vrch patrí medzi najstaršie vyhlásené územie na východnom Slovensku. V roku 1926 bola zrúcanina hradu Zborov a priľahlý les o výmere 1,54 ha vyhlásená za chránenú oblasť. Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení bola rezervácia v roku 1950 rozšírená na výmeru 25,74 ha a v roku 1984 novelizovaná úpravou Ministerstva kultúry SSR na štátnu prírodnú rezerváciu.
Prírodná rezervácia sa nachádza juhozápadne od obce Zborov v oblasti Nízkych Beskýd. Predstavuje flyšový kopec nad ľavým brehom potoka Kamenec s vekovo diferencovanými jedľovobukovými porastami s primiešaním duba, hrabu, lipy, brestu a jaseňa. Územie sa vyznačuje zachovalou typickou vegetáciou zmiešaných lesov flyšového pásma severovýchodného Slovenska. Na vrchole kopca sa rozprestiera zrúcanina Zborovského hradu, v minulosti známeho aj pod menom hrad Makovica. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1250, kde sa spomína v listine kráľa Bela IV o darovaní smilnianskeho majetku ležiaceho vedľa hradu Makovica. Hrad vybudovali pravdepodobne z iniciatívy uhorského kráľa v prvej polovici 13. storočia ako strážny hrad, ktorý mal strážiť priľahlé uhorské pohraničie a najmä obchodnú cestu z Bardejova do Poľska. Od roku 1601 patrilo hradné panstvo významnej kniežacej rodine Rákocziovcom, ktorí ho vlastnili až do roku 1683, kedy hrad dobylo a zbúralo císarské vojsko. Skoro 300 rokov stáli zrúcaniny nad obcou Zborov ako svedkovia dávnej slávy a bohatstva. Od roku 2010 sa o jeho obnovu a záchranu s využitím projektu prác pre dlhodobo nezamestnaných a dobrovoľníckej práce nadšencov histórie snaží Občianske združenie na záchranu Zborovského hradu. Hrad sa tak stáva vďaka ľahkej dostupnosti a vynoveným priestorom turisticky navštevovaným miestom.
Zaujímavosťou je dubová alej, ktorá sprevádzala pútnikov na ceste k hradu z obcí Zborov a Dlhá Lúka. Táto alej je nedeliteľnou súčasťou existencie hradu. Cesty na hrad menili trasovanie, ale z historických mapových podkladov z roku 1780 a 1820 je zrejmé, že v dobe výsadby aleje viedli cesty lúkami, ktoré postupne zarástli náletovými drevinami. Doposiaľ sú v teréne viditeľné dve vetvy – južná a západná, vedúce od hradu smerom k Dlhej Lúke. Vek existujúcich a zaniknutých, už biologicky rozložených drevín datuje vznik aleje až do začiatku 17. storočia. Dosadzanie dubov trvalo až do 19. storočia. Momentálne ešte 41 dubov letných prezrádza existenciu starej aleje na Zborovskom hrade.
